Retro leto

V bazéne je čistá voda, v sobotu asi vymieňajú, lebo tam deň predtým plávala hrubá vrstva hmyzu a chuchvalcov z topolov. Vo vode asi traja ľudia, dokonalé podmienky. Sprchy majú 100 rokov ale fungujú, zatiaľ nemám ani fusspilz ani zápal stredného ucha. Na tribúnach a na tráve ležia ľudia s knižkami, na lavičkách v rasta farbách hrajú introvertné deti šach a ostatné sa s nadšeným vreskom sáču do bazéna. Keď človek stojí „v čele“ bazéna, na tej strane kde je povolené skákať, vidí pred sebou tri topole, ten najvyšší schováva komín fabriky. Keď skočí do bazéna a začne plávať, komín je presne predo ním. Voda je studená a osviežujúca a nebyť quer-schwimmerov, mal by pocit, že je v bazéne sám. Vo viacerých bufetoch s názvom Pohostinnstvo alebo Občerstvenie alebo Výčap stoja vždy dvaja páni a nedočkavo vás vyzerajú. Podáva sa kofola, pivko, langoš, horalka, hot dog a dlhý pohľad na vrchný diel bikín.Decká prichádzajú samé, po dvoch, po troch, a žiadni rodičia neziapu, že majú ticho ležať na deke. Nemusia sa báť. Okolo bazéna pochôdzkuje plavčík, ktorý je prototypom plavčíka. Na lýtku má tetovanie pavúka, vlasy oholené a na sebe len drobné biele gaťky s červeným nápisom plavčík. A píšťalku, ktorú neváha použiť, ak nejaké dieťa skočí z bočnej strany bazéna alebo v rámci naháňačky vybehne na uzavretú časť tribúny. Prirodzená autorita - niečo ako bol pre nás v destve smetiar alebo policajt. S kamarátkou ho ohodnotíme ako dokonalého, len s jednou malou pripomienkou: - Tie trenky by mal mať trochu kratšie a viac obtiahnuté, nie? A miesto nápisu „plavčík“ len také červené záchranné koliesko vpredu, chichiiiii.- Alebo vzadu, nie? Chichichiiiiiii.Na Matadorke bolo ako v božom koši. Perfektný posledný letný deň. Keby bol ešte jeden, určite pôjdeme zase tam. Aj s rezňom v žemli, aby nám nebolo ľúto.