Keby sa to týkalo vlkov, už by sa z toho išli všetci posrať*

Pritakali sme, že s guilt faktorom je to pravda, ale napriek tomu, že Sharkwater hovorí: „Toto zase raz dodrbávame,“ treba ho podľa mňa vidieť. Nenatočil ho totiž nikto, kto by ním chcel zvýšiť svoj počet voličov, zlepšiť o sebe verejnú mienku alebo/a zarobiť. Natočil ho týpek, ktorý pláva so žralokmi a miluje ich. V Sharkwater je žralok prezentovaný trochu inak, ako to dostávame od detstva na tanier (spolu s kuracími prsíčkami v cestíčku so šunkou a syrom a s „Babulka, preboha, rok v Austrálii? Veď tam je toľko žralokov, zožerú ťa!!“). Faktom je, že žralok je jedným z najstarších živočíchov. Je starší ako dinosaury a fór je v tom, že sa za tých 400 miliónov rokov takmer vôbec nezmenil. V podstate je dokonalý. Má o dva zmysly viac ako my, perfektný tvar a spôsob plávania, o chrupe ani nehovoriac. Potvrdila sa aj moja obava, že žralok na niekoľko kilometrov zacíti kvapku moču alebo krvi vo vode.Na to, že tvarovo pripomíname tulene, ktorými sa niektoré druhy väčších žralokov živia, sa však „zabiják morí“ pomýli len občasne. V roku 2006 si skusmo kusol presne 62x. Na porovnanie: v roku 2005 bolo v USA jedno smrteľné uhryznutie žralokom a 28 smrteľných uhryznutí psom. Koľko ľudí zomrelo pri autohaváriách, pri domácom úraze, myľnom treste smrti,…?Všetko pekné a zaujímavé, ale aj tak by mi to nepomohlo prekonať mentálny blok, ak by som nejakého žraloka stretla. Tak ako keď som sa pýtala inštruktora, ktorý nás bral potápať sa na vrak jednej lode asi do 35m, že čo mám robiť, ak tam bude žralok. Veselo mi vysvetlil, že sú tam len dva žraloky, a len ráno. A či chcem ísť ráno, pozrieť si ich. Pekne som poďakovala a napriek ponoru o druhej som sa trvala na odpovedi na otázku, ČO AK TAM BUDÚ. „Porež svojho buddyho, žralok pôjde za ním, chachacha,“ povedal mi. Vďaka Sharkwater viem, že žralok vycíti strach. Treba „sa nebáť a znížiť tep na jeho úroveň.“ Chachacha, hovorím na to ja.A potom začali ukazovať, ako sa žraloky ilegálne lovia. Žralok nemá nijakú extraordinérnu chuť. Loví sa ako šport (populárne najmä pre Európanov a Amíkov), potrava a predpokladám, že na chrupavku. To všetko by nebolo nijako tragické (aj keď v rámci uvedených skutočností pre mňa nepochopiteľné – teda pokiaľ nerátame ľudí, ktorí sa žralokom naozaj živia), keby mala táto rybačka záväzné medzinárodné pravidlá, ktoré by pomohli chrániť ohrozené druhy žralokov. Najväčší problém je však ich lov pre plutvy. V niektorých ázijských krajinách ľudia totiž stále veria na Yetiho – myslia si, že žraločia plutva má v sebe magickú silu. Z plutvy varia polievku alebo ju sušia a predávajú ako liek na silu, zdravie, potenciu atď. Napriek výskumom, ktoré dokázali, že žraloky majú tiež rakovinu a nijako neovlyvňujú ani potenciu ani nádorové ochorenia, ľudia stále veria, že žralok ako mystický predátor z hlbín oceánu nikdy nie je chorý a vylieči kadejaké neduhy. Preto stále rozkvitá ilegálny „finning,“ kaličenie žralokov odrezaním plutiev.A na tomto mieste môžeme znovu trikrát zvolať Hurá. Žraloky síce prežili milióny rokov, všetky druhy živočíchov a zmeny zemegule, no neviem, či prežijú nás. Za posledných 50 rokov výrazne klesol ich počet (vo filme hovoria, že na 10%, wikipedia uvádza 50% a väčšina zdrojov sa zhoduje, že je ťažké určiť presné číslo). Žralok (mimochodom omnoho inteligentnejší a sociálnejší ako sme si mysleli) dosahuje sexuálnu dospelosť až po 15ich rokoch a v rámci bájok a svatieb v Ázii, kde sa MUSÍ podávať žraločia polievka z plutvy sa nestíha rozmnožovať. Jeho ďalšia smola je, že nie je taký zlatý ako napríklad tuleň, ktorého keď niekto zabije, hneď sa začne protestovať. Na konci filmu, keď idú titulky: „Počas trvania tohto filmu bolo v svetových oceánoch zabitých 15 000 žralokov,“ už mi od prekvapenia ani netečú slzy. Tiekli mi predtým, keď režisér točil z lode, na ktorej naháňali pytliakov, ako Costaričania vyťahujú desiatky žralokov na palubu, zaživa im odseknú chrbtové plutvy a potom ich hodia naspäť do mora. Telá neberú, pretože by im zavadzali a zaťažovali loď. Takto môžu vziať omnoho viac drahocenných plutiev, ktoré predstavujú extrémne luxusný predajný artikel, ergo miliónový trh. Žralok-kripel pomaly bezvládne klesne na dno. Ešte dobre, že sme na SK a netýka sa nás to? Dajte si do google „žraločia chrupavka“ a pozrite sa, či ju vaša mamka/babka/tetka náhodou neužíva. Ak áno, šanca, že jej pomôže, je minimálna. Šanca, že vyhubíme niektoré druhy žralokov, sa však stále zvyšuje. Vzhľadom na to, že niektoré z nich sú na špici potravinového reťazca/ekosystémov v oceánoch, sa nás to môže týkať omnoho viac, ako si myslíme. Oceán = cca 71% povrchu Zeme, kyslík z oceánu = hlavný zdroj kyslíka na Zemi, žralok 0 = malé ryby premnožené(?) = zožratý fytoplanktón(?) = kyslík z oceánu … ? Táto teória z filmu je možno pritiahnutá za vlasy, no všetci sa zhodujú, že výrazný úbytok žralokov signifikantne ovplyvní stav oceánov.Ja si dávam záväzok, že nabudúce urobím všetko pre podporu žralok-turizmu, tak ako to vo filme odporúčajú a pod vplyvom silných sedatív pôjdem so žralokmi plávať. Nožík a diving buddy to istia. Ako hovorí v skvelom Hanákovom dokumente Obrazy starého sveta Adam Kura, hrdina-človek z fotografií Martina Martinčeka: „Čo vy ľudia z mesta – na asfalte tvrdnete a vyschnete. Srdce máte z betónu.“ Z jeho štrbavých úst znejú pravdy o svete inak ako od vyglančených politikov. „Akí sú ľudia? Jeden taký, čo by nedbal, aby všetko na svete vyhynulo, len aby on žil.“ *názov je parafráza/voľný preklad hlášky jedného z aktérov filmu Sharkwater