Prečo chcú všetci zabiť Nášho bezdomovca

Náš bezdomovec je malý čierny so sklonom k vulgárnym výrazom. Okrem špiny aj za ušami, príslušným odérom a vysokému stupňu zarastenia, ktoré neodmysliteľne patria k veci sa tento vyznačuje aj vlastným vozíkom. Jeho skutočnou špecialitou je však verbálny prejav. Bežní bezdomovci zväčša v tichosti stoja pri smetiaku. Nehlučne sa prehrabujú v odpadkoch a mňa ich prítomnosť vždy prekvapí. Jednoducho ich tam nečakám, keď idem vyniesť smeti. Už som aj rozmýšľala, aký je pri stretnutí úzus. Mám sa pozdraviť (zväčša sú starší) a ponúknuť im svoje vrecko, aby sa potom nemuseli za ním načahovať? Alebo mám vymenovať zoznam vecí, ktoré moje smeti obsahujú a ktoré by sa mohli hodiť? Napríklad: „Nech sa páči, je tam nedojedená pizza, pololepiaci leukoplast a máte tam aj nejaké noviny a časopisy pre manželku“ alebo „Hrozne sa ospravedlňujem, dnes tam nič nebude, samé zemiakové šupky a odličovacie tampóny.“ Fakt neviem. Zväčša zamrmlem niečo ako pardón, čo najtichšie hodím sáčok do kýbla a cítim sa zle, že oni nemajú ani len vlastné smeti. Náš bezdomovec, teda ten malý čierny s vozíkom však nechodí vtedy, keď vynášam smeti. Chodí vtedy, keď spím. Zväčša ma zobudí o takej pol 4. Strašným vrešťavým hlasom na plné hrdlo nadáva celému svetu. Postaví sa pred náš dom a spustí. Mňa hegne v posteli, pretože to znie, akoby stál na balkóne a kričal mi rovno do okna. Obdivuhodná intenzita hlasu. Minulú jar kričal tak, že mu nebolo rozumieť. Keď ma prvýkrát v noci zobudil, strašne som sa bála. Vražda!, napadlo ma okamžite. Nenápadne som vystrčila hlavu z okna a keď som videla, že tam stojí len malá temná uziapaná postavička, rýchlo som sa schovala. Občas sa stalo, že niektorý sused otvoril okno a zareval naňho nech už je konečne ticho, čo malo samozrejme úplne opačný účinok.Tento rok kričí silnejšie, má dlhšiu výdrž a začal artikulovať. Normálne (už aj keby to bolo len o pár hodín neskôr) by ma zlepšenie jeho rečového prejavu úprimne potešilo. Takto ma len núti počúvať čo hovorí, miesto aby som sa nechala uspať nerozoznateľným prívalom slov. Dnes nadránom som sa pri tom pristihla. Medziiným vreští, že on nie je blázon, a že sa mu to nezdá. Nech ho láskavo neurážame, my svine, a ten čo ho bije je najväčší hajzel. Nevinného človeka mlátiť, kto to kedy videl. On dobre vie, že ho chceme všetci zabiť. Moja babina Svojmu bezdomovcovi niekoľkokrát ponúkla, že mu pomôže nejakým jedlom a teplým čajom v zime. Nechcel. To samozrejme moju babinu nemôže odradiť, ona vie predsa najlepšie, čo je komu treba, takže mu niekoľkokrát naozaj doniesla jesť aj piť a zavolala ho hore sa umyť. Umývať sa nechcel už vôbec. Zjavne je na ulici z nejakého podivného presvedčenia a svoj zanedbaný stav a svätý pokoj od bežných spoločenských a civilizačných návykov určitým spôsobom ctí. Všetci ostatní si na ňom určite ctia, že len tíško sedí.Náš bezdomovec robí presný opak a je so svojím stavom veľmi nespokojný. Ani by som sa veľmi nečudovala, keby ho niekto naozaj bil, ak takto vyrevuje aj inde. U nás to už nikto nerieši. Tak či onak, ako som sa dnes prehadzovala v posteli a počúvala ako mi kričí do ucha svoje sťažnosti, musela som uznať, že som naňho celkom pyšná, že ustál ďalšiu zimu a znova sa vrátil. Len ma asi po hodinovej prednáške a mojich kruhoch pod očami ráno v zrkadle napadlo, že by som si mohla na balkón pristaviť kýbel s vodou… nie pre prípad, že by sa chcel umyť.