Hráme všetkým Elvisom

Dano je taký náš andelíček. Je všade, kde sa niečo podstatné udeje. Zväčša to podstatné má aj osobne na rováši. Je nesmierne vtipný a zábavný a ak ste ochotní tolerovať pár drobných mínusov, stane sa vaším spoločenským miláčikom, bez ktorého sa piatkový večer určite nedostane do reportáže Janka Tribuľu. Vždy má so sebou tú najlepšiu hudbu. Čo povie, to sa medzi skejtujúcim dorastom stáva na dlhú dobu ustáleným slangom. Občas z diktovania v krčme plynule prejde do jej deštrukcie. Ale aj to robí veľmi štýlovo a neskôr sa z jeho záťahov stávajú legendy, ktoré šťavnato reprodukujú tí, čo tam boli. Tí, čo tam neboli buď trpko ľutujú alebo sa tvária, že tam boli a do svojich historiek pridávajú ešte viac pikantných detailov. Aj tak si to spätne nikto nepamätá.Napriek svojej slnečnej povahe má Dano nešťastie na úrazy. Vybehne skejtovať, lup, zlomená ruka. Snowboardové preteky na Chopku, puk, praská Nikon-šošovka príliš blízko stojaceho fotografa, na ktorom Dano pristál, plus lup, vyhodené koleno. Skákanie do hnoja v rámci točenia pre telku, prask, hnoj je zamrznutý na tuhú škrupinu, kostička v členku praská… A takto to ide ďalej – ku každej kosti v jeho tele sa viaže nejaká príhoda. Okrem zlomených kostí sa našťastie nikdy nič vážnejšie nestalo. Aj keď neviem, či sa tie otrasy mozgu v minulosti neprejavili na výbere partneriek… Tiež sa ku každej viaže niekoľko humorných príhod.Ako som povedala, všetko vždy dopadlo viac-menej dobre. Dokonca sa začalo zdať, že Dano sa v 28ich rokoch konečne odtrhol z materinského hniezda a našiel si skutočnú prácu. Teda našiel mu ju jeho kamarát, ale on naozaj vyrazil do Londýna a vydržal tam. Dôkazom boli časté telefonáty z firemného telefónu. Makal v Anglicku celú jeseň. Chcel zarobiť dosť peňazí, aby mohol po novom roku jazdiť prašan. Vo februári sa s veľkou slávou vrátil na SK. Prvé závody, prvý skok, prvý nevydarený dopad, puk!, kostička v päte zlomená. Poviete si, toľko smoly jeden človek nemôže mať. Aj napriek absencii Danovho pudu sebazáchovy to už začalo byť podozrivé. ——————————————————————————————————————————————————Minule sme sedeli v krčme, ležérne odklepávali popol na Danovu sádru a on z neviem akého dôvodu začal rozprávať o svojom narodení. Vraj mu jeho rodičia vybrali meno Elvis. Lenže keď prišli na matriku, sedel za stolom caut so zajačím pyskom a lupinami a povedal im, že Elvisa nezapíše. Že to nie je normálne meno. Tak sa tam s ním chvíľu naťahovali, a keď nechcel milého Elviska zapísať, vymysleli na fleku meno Dano. Táto príhoda mi všeličo osvetlila. Doteraz som neverila, že mená majú signifikantný dopad na ich nositeľov, ale vidím, že som sa mýlila. Možno je omnoho ťažšie žiť s nesprávnym menom ako s nesprávnym pohlavím. Okolo nás je nakoniec dostatok dôkazov, že sa mal všelikto volať inak… Danovi chcem touto cestou odkázať, že v mojom srdci bude už odteraz navždy zapísaný ako king of rock. S menom Elvis, ktoré vystihuje jeho pravú povahu.