Prince v bielych ponožkách

Citujem Claire citujúcu Princea: „Nepozerám sa na to ako na konvertovanie,“ hovorí Umelec kedysi známy ako Prince a teraz opäť známy ako Prince,…. „je to skôr poznanie. Ako Neo a Morfeus v Matrixe.“ Claire mohla pokojne skončiť tu a zmeniť tému napríklad na organické materiály úborov na jógu, ale možno nie je až taká veľká fanynka, alebo je masochistka, ktovie. Pokračujeme informáciou o tom, že Prince, tak ako jeho bratia Svedkovia, občas opustí stráženú komunitu, v ktorej sa nachádza jeho vila, aby klopal ľuďom na dvere a obracal ich na vieru. „Niekedy sú ľudia prekvapení, ale väčšinou sú dosť cool,“ hodnotí svoje náborové aktivity spevák. V tomto momente predo mnou ostala visieť obrovská dilema. V hlave som si vymodelovala situáciu, keď sedím pri stole, raňajkujem chlebík s maslom a marhuľovým džemom, zazvoní zvonček, ja idem otvoriť, v teplákoch z obyčajnej bavlny a bez šlapiek zarezaných cez prsty v bielych ponožkách, a za dverami stojí drobný chlapík v strednom veku v luxusných organic-cotton teplákoch a šlapkách na platforme zarezaných etcetera. V ruke drží niekoľko brožúr s nápismi Strážna veža a pýta sa na môj vzťah k bohu. Je to trochu ako keby mojim rodičom zaklopal Ringo Starr so Strážnou vežou, chcem povedať, pred vami stojí niekto, na koho pesničky tancujete nahí v byte a nahlas si ich spievate v ťažkých chvíľach, napriek tomu, že musíte vytočiť zvuk na max, aby ste sa nerušili svojím falošným prejavom. Stojí tam a chce s vami diskutovať o (svojom) náboženstve, a ultimatívne si vás priradiť na zoznamček (Artist Formerly Known as Prince and Now Again Known as Prince And His WatchTower are now on Facebook). Čo sa na to odpovedá? Trieska sa dverami ako pri normálnych, necelebritných jehovistoch? Teda nie že by na jehovizme bolo niečo zlé, každému čo sa mu žiada, ale vyhnite sa mojím dverám, to je moje sv. právo (alebo ústavné, či aspoň pravidlo slušného správania, že pred návštevou sa človek ohlási telefonicky. Nehláste sa prosím telefonicky). Zatresne sa, tak ako ma to učila moja babka, alebo sa človek oprie o veraj, aby sa udržal na nohách a vypýta si od svojej hudobnej legendy autogram a s prípadným úsmevom si vypočuje Jeho-set? Obávam sa, že by sme sa pochytili a od verají by nebolo ďaleko k dvom malým postavičkám (Prince samozrejme omnoho chudší) wrestlujúcim v klbku na studenej chodbovej podlahe, jedna kope druhú platformovou šlapkou, špiniac si biele ponožky, druhá bojuje zúfalo falošnou interpretáciou Raspberry Baret… A tak končí jedna takmer celoživotná admirácia umelca…Spotená som dožula kôrku a rozmýšľala, ako by sa situácia dala vyriešiť k obosjtrannej spokojnosti artistu/jehovistu a fanynky/neveriacej. Napadlo ma jednoduché riešenie: keď zase príde Princeova chvíľa a on opustí svoju ohradenú komunitu, aby sa, gejša-style, vydal rozsievať vieru, bude najlepšie, keď sa so svojimi printovými materiálmi postaví do podchodu na Mierku. Tam mu bude fajne v spoločnosti sestier vo viere (a teplákoch). Výhoda: vyhneme sa zbytočnej konfrontácii, ktorú prináša osobná návšteva. Nevýhoda: Prince si zašpiní biele ponožky ešte viac.