Romantizácia Vianočných trhov a jej dôsledky

V skutočnosti to samozrejme celé vyzerá trochu menej romanticky. Vonku je pod nulou, na námestí je zilión ľudí, ktorí vás zo všetkých strán šťuchajú a popri tlačení sa za svojimi známymi vám do kapucne lejú presladené víno. Po pol hodine státia v rade vám ružovolíca tetuška za okienkom láskavo povie, že: „Lokše už nejsú, koľkokrát to mám ešte povedať!" a vy odklopýtate s 10imi varenými vínami, na ktoré ste sa celý rok tak tešili.

Pár ich po ceste samozrejme omylom vylejete niekomu do kapucne a ďalšie skončí na vašom novom zimnom kabáte. "Ale šak na tej jemnej béžovej sa to stratí," poviete si optimisticky, keď sa cez bujaré davy prederiete k svojim známym.

Konečne môže začať zábava! S každým vínom je konverzácia veselšia a veselšia, už dávno ste si všetci tak dobre nerozumeli. Jedinou drobnou kozmetickou chybičkou je ten omrznutý palec v čižme, no ale po piatom vínku už necítite ani ten. Dokonca ani tú príkru chuť vína zo zlého stánku už nevnímate. Čo tam po ňom, hlavne že je veselo. Po cigánskej je na rade mastená lokša u inej ružovolícej tety s lepšími zásobami, medzitým opäť nejaké vínko na udržanie telesnej teploty, potom chlebík s oškvarkovou masťou, ďalšie vínko, atakďalejatakďalej až kým nezavrú.

Je desať hodín, a vy sa zrazu preberiete. Tam, kde ešte pred chvíľou bola samá radosť a veselosť, vrava a smiech, je teraz ticho a temne. Tam, kde pred chvíľou plápolalo svetielko a rozvoniavalo mäsko, je teraz tma a ten prepáleny olej pekelne smrdí. Zisťujete, že miesto kamaráta sa opierate o preplnený smetný kôš a že zvyšky vareného vínka už vonkoncom nehrejú, práve naopak. Opäť sa ozýva zamrznutý palec, teraz už doplnený o všetky ostatné modré pršteky.

Tak či onak, noc je ešte mladá, treba žiť. Partička vás odtiahne do najbližšieho baru, kde sa po chvíli rozmrazíte, niekto už zase objednal niečo na zahriatie. Opäť sa začínajú riešiť závažné filozofické otázky. Vy máte pocit, že máte fundovanú odpoveď na VŠETKO a okrem toho cítite potrebu to VŠETKO povedať čo najhlasnejšie, keďže ide o zásadné veci a univerzálne pravdy, ktoré majú potenciál skvalitniť život úplne každému.

Na druhý deň ráno vás niekto z kamarátov zobudí telefónom. Znie to ako hlas zo záhrobia. Nie ste si ale istý, či je to hlas kamaráta alebo váš. Nejako sa neviete zorientovať čo sa deje... Zrazu sa vám blahodárne odgrgne, a vy si po krátkej degustátorskej analýze spomeniete na oškvarkovú masť. Ešte raz - cibuľka. Prestáva to byť blahodárne. Opatrne vstávate a idete na záchod, hlavne pomaly!, hlava totiž neskutočne treští. Hneď sa vám pripomenú tie varené vínka. V chodbe sa na vás zo semišových čižiem usmieva kečup z cigánskej. Poobede pri odchode z domu nahmatáte vo vrecku kabáta polku mastného chleba. Niektorí ľudia (asi tí bez zmyslu pre silnú argumentáciu) vám nezdvíhajú telefón. "Preboha, koľko dní budú tie trhy ešte trvať??"