Ako som dnes "cestoval"

Sneh mám vcelku rád. Z veselej predcestovnej nálady ma vytrhlo až prvé hlásenie Expresu. Ale veď nevadí - dostaneme sa za Trenčín a bude pohoda. Hlásení pribúdalo. Nič moc, ale nie tragédia. V rádiách zvyknú vždy hovoriť, že ak náhodou nemusíte ísť, tak nechoďte. Ale zajtra pôjdu všetci, čo nejdú dnes a navyše ktovie, aké bude počasie. A oni sa musia v každom prípade niekedy dostať do Popradu. Pozrieme ešte jedno hlásenie na TA3 a jedno na Exprese. Nič moc, ale nie tragédia. Rozum síce nie je úplne nadšený, ale poďme. Prinajhoršom sa vrátime. Silvester v Západných Tatrách a teplo domáceho kozuba za to stoja.

Cestu pred našim domom nikdy neodhŕňajú, takže neprekvapuje. To, že takmer rovnako to vyzerá aj na príjazde na diaľnicu, vzbudzuje zaujatie. Viditeľnosť sa dá. Diaľnica nie je úplne najhoršia. Smer Žilina. 70km/h, ale ak by to takto zostalo, tak do takej piatej sme v Poprade. Viditeľnosť 50m. Výstražné smerovky aj hmlovky zapnuté - nech nás vidia. Asi to predsa otočíme. Najbližší východ je pri Senci. Viditeľnosť 2m. Tak toto nie je dobré. Na diaľnici určite nie. Našťastie vidíme kamión pred nami a auto za nami vidí nás. Ďalšie hlásenie (asi 12 minút po našom odchode). Zpriečený kamión tam, hentam aj inde. Všade, kde je neprejazdné, zpriečený kamión. Tie kamióny snáď nič iné nerobia. Vodiči kamiónov sú nedisciplinovaní. Pár minút na to výnimočný vstup - diaľnica D1 pri Senci je zablokovaná, hromadná nehoda. Snáď je to za Sencom, nech sa môžeme otočiť. A v takomto počasí nemohli ísť rýchlejšie ako 40km/h, tak to nebude nič vážne a zprejazdnia to rýchlo. Zrazu stojíme. Nemáme na výber. Platíme za "odvahu". Keby sme vyrazili o 20 minút skôr, mohla byť nehoda za nami. Čo už. Aspoň budeme mať o čom rozprávať vnúčencom. Len aby sme sa bezpečne dostali naspäť.

Po hodnej chvíli prvé policajné auto. Nezávidím im. Snáď to zvládnu rýchlo. Žiadna sanitka, tak to bude ok. O ďalšiu chvíľu sanitka. Jedna sanitka pre 30 havarovaných áut ešte nemusí značiť nič zlé. Volá kamarát. Je vo vlaku smer Liptovský Mikuláš. Vlak mal už na hlavnej stanici 140-minutové meškanie. Teraz sa dostali po Šenkvice a už n-tý raz stoja. Súvisle idú maximálne 2 minúty. Pýtam sa, čo budú robiť, keď prídu do Mikuláša. Že uvidia. Prinajhoršom niekomu aspoň pomôžu. Je na nich spoľahnutie. Ďalšie dve sanitky. To už vyzerá horšie. Za sanitkami sa púšťajú cestní dobrodruhovia. Asi sa zbláznili. Niektorí po nich trúbia. Keď zablokujú aj stred cesty, ktorý sa uvoľnil pre sanitky, nikto sa odtiaľto nedostane. Je také ťažké uvedomiť si, že niekto tú pomoc môže naozaj súrne potrebovať? Vodiči áut sú nedisciplinovaní.

Stredom sa prediera aj vyslobodzovacie auto hasičov. Pred ním ide pešo človek v uniforme a naznačuje vodičom, aby sa ešte posunuli viac na kraj. Neviem ako dlho v tej fujavici išiel pešo, ale obdivujem ho. Za autom ide ešte jeden a ďalšie vyslobodzovacie auto. Samozrejme aj dobordruhovia. Opäť na nich trúbia. Jeden zo záchranárov si to všimol a takmer vytiahol dobrodruha z auta. Aj by si to zaslúžil. Policajná informácia, že uzatvárajú D1-ku od Bratislavy po Trnavu obojsmerne. Prechádzajú ďalšie sanitky. Dokopy ich bolo snáď 15.

Nakoniec sme sa predsalen pohli. Po asi 2,5 hodine. Prechádzame v kolóne popri odstavených autách, autobusoch. Niektoré su v priekope, iné pootĺkané na ceste. Našťastie to nevyzerá až tak zle. Zrazu prejdeme okolo rozbitého návesu a kamiónu, ktorý prerazil stredové zvodidlá. Pri ňom nás polícia otáča naspäť do Bratislavy po diaľnici. Ešteraz vidíme tú kolónu a dúfame, že teraz sa už dostaneme naspäť vporiadku. Ale čo tí, čo sa nemajú kam vrátiť? Bratislava je odrezaná a oni chcú ísť domov za rodinou.

V teple obývačky zapíname TA3 a vidíme svoje auto v zástupe ostatných. Až teraz vidíme ako zlé to naozaj je. Kamión na aute v rýchlejšom pruhu. V duchu preklínam kamionistu, prečo nemohol ísť radšej pomalšie v tom pravom. Keď nad tým rozmýšľam teraz, keby sme vyrazili o 20 minút skôr, mohli sme byť pod kamiónom my. Stojí Silvester, s hoc aj naúžasnejšími ľuďmi na svete, za to? Prečo sme takí fixovaní na svoj program, že nie sme schopní ho zmeniť v záujme bezpečnosti? Bojíme sa niečoho? Stálo za to riskovať a zavadzať?

Obdivujem všetkých policajtov, lekárov, záchranárov, cestárov a všetkých ostatných, ktorý pomáhajú v takýchto situáciách. Navyše keď my ostatní (a spolu s nami aj počasie) im to iba sťažujeme. Ďakujem vám. Ale poprosil by som políciu (prípadne iných zodpovedných), aby boli dôraznejší, keď chcú povedať, že vodiči naozaj nemajú chodiť na cesty. Z opatrných na ráznych sa zmenili moderátori rozhasových staníc až poobede. Škoda, že nemáme autoritu, ktorá keby varovala, aj by sme ju počúvali.

Snáď už dnes nemusíte nikam cestovať.