Ahoj Rasťo, napriek všetkému, čo sme spolu zažili, stále verím v to, že vnútri v Tebe je dobrý človek, ktorému nie je úplne jedno akú krajinu za sebou nechá. A preto Ti píšem tento list.
Každý niečo iné, no je dosť možné, že očakávajú nejaký druh výhody. Príbeh IUVENTY (inštitúcia pod Ministerstvom školstva) s tým nemusí mať nič spoločné. Len som to možno celé zle pochopil.
Minulý štvrtok (4.9.2015) nastali vynútené zmeny na kľúčových pozíciach v štátnej organizácii, ktorá spravuje peniaze na podporu práce s mládežou.
Pracujem na úrade. Ale takom, kde vedeniu aj zamestnancom naozaj záleží, aby sa veci robili lepšie. Ešte pred rokom som to hovorieval ľuďom, ktorých zaujímalo, kde pracujem.
Pred pár dňami sme sa korektne dohodli na ukončení môjho pôsobenia v IUVENTE - Slovenskom inštitúte mládeže (organizácia priamo riadená Ministerstvom školstva) z hodiny na hodinu, keďže vraj chýba lojalita.
"Takže Ježiš bol s bohom od stvorenia sveta?" "Áno." "Ale predtým, ako sa narodil Márii, ho ľudia nepoznali a neuctievali?" "No, nie..." "Takže je možné, že tam s nimi je ešte niekto o kom nevieme, ale časom ho budú ľudia uctievať?" "..." Nemohol som odolať následnému pozvaniu na stretnutie malej kreacionistickej cirkvi.
Vlastenectvo je láska k vlasti. Som teda vlastenec. A nie, naozaj si nemyslím, že vrcholom mojej lásky k vlasti je spievanie nejakej (i keď peknej a chytľavej) piesne, či už niekto stanoví čas jej spievania alebo nie. Láska je skôr niečo, čo určuje náš postoj k životu, k ľuďom a k okoliu.
Haiti priťahuje našu pozornosť a sme ochotní venovať peniaze nejakej organizácii, o ktorej si myslíme, že ich použije tak, aby uľahčila utrpenie ľudí. Avšak toto naše rozpoloženie čoskoro skončí. A čo potom? A čo pri problémoch, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú tak tragicky?
"Malý krok pre človeka, veľký skok pre ľudstvo." Otrepane známe. Ten krok urobil z Armstronga nesmrteľného človeka, hviezdu. No môžem podobné malé kroky a zároveň veľké skoky pre ľudstvo urobiť aj ja, i keď v bezpečí pozemskej gravitácie? Verím v to že áno a práve preto začínam písať Malé kroky.
Cesta na chalupu, kopec snehu, popadané stromy, kamarátové slová. Takto vyzeral môj aha moment o uvedomení si evolučného dôvodu krásy jesene.
Čo vidíš, keď sa pozrieš na dieťa? Smiech, radosť z objavovania, zhmotnenú lásku, občas trošku neposlušnosti (ktorú si aj tak, my dospelí, často určujeme ako sa nám hodí) a či to, do čoho si udrieš, keď si nasratý, len tak kopneš, keď nemáš čo robiť, vydieraš a vyhrážaš sa tomu, keď si potrebuješ zdvihnúť sebavedomie a chceš vyzerať ako najväčší boss či milujúca matka?
Neexistuje človek, čo nevie tancovať, sú len ľudia, ktorí nechcú tancovať. Všetci to vieme a všetci to vieme dokonale.
Informačná revolúcia sa začala z historického hľadiska toť nedávno, i keď informácie hrali významnú úlohu snáď počas celého vývoja vesmíru. Vitajte v jej postmodernom štádiu - hovädinovej revolúcii.
Dnes bol krásny deň. Bol som so svojou milou aspoň chvíľku, bol som s kamarátmi, zatancoval si, porozprával sa, videl mladučkú vysmiatu rodinku so zlatými deťmi. Až ma opäť chytil bruchabôl - Ministerstvo financií kašle na mimovládky a vlastne ich vykresluje ako darmožráčov a podvodníkov. Prečo sme teda my, ktorí berieme dobrovoľníctvo vážne, zúfalí, že nám berú 2%?
"Narodila som sa v Československu, do školy som chodila v Maďarsku, vydávala som sa v socialistickom Československu a starnem na Slovensku. Pritom z tejto dediny som sa celý život nepohla."
V lete je oveľa ľahšie sa k tomu dostať. Človek má jednoducho viac možností. Už sa teším.
Predstavte si chlieb. Je to jednoduché. Takže? Máte? Dobre. Chlieb je u nás takmer v každom obchode a každý ho pozná. A aký ste si predstavili? Tmavý, svetlý, celozrnný, rascový, zemiakový, slnečnicový, celý bochník, polovicu, jeden krajec, s maslom či rajčinou? A to ani nie sú všetky možnosti. Jednoduché slovo chlieb vyjadruje také veľké množstvo rôznych predstáv. Boh je slovo kratšie, no "možností" má ešte viac.
Mám právo na toto. Môžem tamto. Čokoľvek. Ak nám niečo zakážu, sťažujeme sa, lebo žijeme predsa v slobodnej krajine. Nenecháme si nič rozkazovať. To je síce pekné, no skutočnej slobody sa bojíme.
