reklama

Všetko, čo viem o láske

Nič. Má vôbec zmysel čítať ďalej?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Nie žeby som o nej nevedel rozprávať hodiny. Kľudne. Ak máte chuť, tak rád. Ale nečakajte, že viem, o čom hovorím.

Môžeme sa porozprávať o tom, ako by to malo začať. Že nech toho človeka poznáte niekoľko rokov či pár sekúnd, zaľúbiť sa je ľahké. Že keď budete nad láskou viac rozmýšlať, ako ju vnímať, tak žiadnu mať nebudete. Že stačí byť samým sebou a nestavať sa do žiadnych póz, tie aj tak budú skoro odhalené.

Aj ďalej je to vcelku ľahké. Láska nie je zaľúbenie. "Milujem ťa" je pekné, no ak sú to len slová, skôr bolia. Ten druhý nie je ideálny a vždy sa nájde niekto, kto bude lepší. Ani my nie sme dokonalí a vždy tu bude niekto lepší ako my. Ale láska nie je o tom, kto je najlepší, kto získa zlatú medajlu. To, že sa od seba nepohnete na krok, nie je znamením lásky. Rozdiel medzi zverákom okolo krku a ležérne prehodenou rukou poza krk slečny nie je až taký veľký, ako si mnohí mládenci myslia. Žiarlivosť je iba prejav nedôvery. Ak láske neveríte, kašlite na ňu - aj tak to nie je ona. Ten druhý nie je náš majetok, tak sa podľa toho aj správajme.

Nie vždy to klape. Nemusíte vo všetkom spolu súhlasiť. Nečakajte, že to bude stále také ako na začiatku (veď by to aj bola nuda). Reagovať podráždene, prchko a vzťahovačne dokáže každý veľmi ľahko. Ak vznikne nejaký problém či nedorozumenie, je lepšie si ho hneď radšej vydiskutovať.

Občas to aj nevyjde. Nenúťte sa do lásky. Každý má právo kedykoľvek povedať "koniec". Neporušil tým žiadnu dohodu, nemáme na neho nárok. Kľudne sa vyplačte, no nevracajte sa - ak bol problém, návratom sa neodstráni.

Inokedy je to nádherné. Vzájomná dôvera a úcta je základ. Ten druhý nie je náš majetok (viem, že sa opakujem, ale koľko ludí tomu vlastne rozumie?). Láska nejde cez hlavu ale cez celé telo, tak si dajte pozor, nech to rozum nekazí svojimi "ak", "možno", "žeby", atď.

A hlavne - láska je postoj k životu, nie vec medzi dvomi ľuďmi. Ak naozaj milujete jednu osobu, musíte milovať všetkých ľudí. A najmä seba.


Ach, aké jednoduché je o tom rozprávať. Žil som v mylnej predstave, že to viac-menej stačí. Že to ostatné príde samo. Že stačí mať "správne" názory. Vsugeroval som si nezávislosť, aby som utajil strach. A ten sa opäť hlási o slovo. Ktovie kto bude mať slovo posledné. Sú súboje, ktoré musíme každý vybojovať za seba.

Och, láska, ako Ťa môžem cítiť, keď sa Ťa bojím. Viem o Tebe všetko (teoreticky, aká to utópia - teda nič), rozobral som Ťa zpredu zozadu, písal som o Tebe, čítal som o Tebe. Videl som Ťa sedieť na lavičke aj ležať v náručí. Tváril som sa, že sme dobrí známi - každému o Tebe hovorím. Rozmýšlal som o Tebe nespočetnekrát. Len na jedno som akosi pozabudol - Teba treba precítiť. Viem, že mi dáš ďalšiu šancu (a potom kľudne znovu). Vážim si to.
A, no. Hmmm. Čo dodať? Nech je úprimných sŕdc, ktoré uchvátiš, čo najviac a snáď sa časom uvidíme aj v tom mojom.

Martin Mojzeš

Martin Mojzeš

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Celý dospelý život sa venujem rozvoju mládeže. Zoznam autorových rubrík:  AhaMalý krokHľadanieĎakujemSúkromnéAkože technikaOstatné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu