Boh - tri písmenká

My ľudia žijeme a teda zažívame rôzne zážitky, ktoré sa stávajú skúsenosťami. Tým, že vieme navzájom komunikovať, máme aj potrebu sa o svoje skúsenosti podeliť s ostatnými. Na to, aby sme však mohli o tejto skúsenosti hovoriť, musíme nájsť jej symbol, ktorému bude rozumieť aj náš partner. Inak si môžeme hovoriť, čo chceme, a nik nám nebude rozumieť. Keďže sme však ľudia rôzni, naše zážitky a skúsenosti sú rôzne. A tak prirodzene dochádza k istému skresleniu. Vieme sa síce dohodnúť, lebo používame ronaké symboly, ale napriek tomu ten symbol pre každého z nás znamená niečo trošku odlišné.

Zoberme si chlieb. Ak v skupine ľudí každý vyrába oválny pokrm približne rovnakého tvaru a zloženia, nazvú ho chlebom. Keď stretnú inú skupinu ľudí, ktorí vyrábajú niečo veľmi podobné, tiež to nazvú chlebom. A takto to ide ďalej. Zrazu symbol v podobe slova chlieb reprezentuje rôzne chuťové skúsenosti jednotlivých ľudí. Ale podstata je stále rovnaká. Navyše môžu rôzne skupiny ľudí pridať aj svoje vlastné symboly (teda vlastné pomenovania). Máme teda rôzne symboly, ktorý každý jeden predstavuje rôzne skúsenosti rôznych ľudí, avšak podstata, že ide o pokrm, je stále zachovaná.

Obdobné je to aj s bohom. Človek, ktorý hľadá hlbšiu podstatu života, má po hľadaní odpovedí, bližšie k svojmu vnútru. Zažíva stav istej harmónie, i keď úplnú harmóniu nemusí nikdy dosiahnuť. Má skúsenosť veľmi silnú a veľmi individuálnu, keďže každý hľadá v konečnom dôsledku odpovede u seba. Žiadne slová nie sú schopné túto skúsenosť popísať. Povie preto, že videl boha. Niekto iný v jeho okolí tiež môže cítiť boha napriek tomu, že jeho skúsenosť je o niečo iná. Keď stretnú ďalšieho človeka, nerozumie im, lebo on je v jednote s tao, iný prežíva zen a tretí sa snaží dosiahnuť lásku. Používajú rôzne symboly, ktoré všetky vyjadrujú rozdielne skúsenosti jednotlivých ľudí, ale podstata, že ide o zážitok z upustenia od sebeckého ega a naplnenia sa láskou, je stále rovnaká.

Je teda jedno, ktorý zo symbolov pre túto skúsenosť budeme používať. Zostanem pri pojme boh, vhľadom na kultúrne prostredie, v ktorom žijeme, i keď zvyčajne hovorím o láske, keďže som neteista. Harmónia s bohom, teda skúsenosťou odpútania sa od seba a zžitia sa so svetom, je cieľom. Keď dosiahnem s bohom harmóniu, boh bude ja a ja budem bohom, budeme jedno. Nebudem sa pútať k žiadnym iným veciam, budem chcieť dosiahnuť "ten" stav. Nie nasilu, ale harmóniou.

To, že chcem dosiahnuť tento stav pokoja samého so sebou a svetom, mi vlastne nedovolí nasledovať všakovaké modly. Snaha splynúť s bohom teda priamo neguje uctievanie modiel. O bohu nevieme povedať čím je, celý čas hľadáme, čím nie je. Modly poznáme veľmi dobre, majú presne určený spôsob ako ich uctievať, klaňať sa im. Od rôznych bôžikov, cez moderné modly suverénneho štátu, vlajky, produkcie, životnej úrovne, celebrít až po samotnú modlu boha či lásky. Dokonca aj boh môže byť modlou.

Tohoto sa veľmi obával už aj Starý zákon (presnejšie tí, čo ho písali). V Exode 20,4-5 (súčasť prvého prikázania) sa píše: "Nezobrazíš si boha napodobením ničoho, čo je hore na nebi, dole na zemi alebo vo vodách pod zemou. Nebudeš sa ničomu takému klaňať, ani slúžiť." Žiadne prikázanie nehovorí o tom, že boha treba uctievať (skôr opak), hovoria len o tom, že sa človek má vzdať modiel. Boh je čisto jeho osobný vnútorný postoj.

Modly zostanú modlami, nech sú čímkoľvek a rovnako skutočná božia podstata (podstata zenu, taa, či lásky) zostane tým istým, nech ju nazveme akokoľvek. Nie vždy je ľahké ich rozlíšiť. Ak sa ľudia hádajú, jedná sa najčastejšie o modly. O božej harmónii sa hádať nemusia, lebo tá si nič nenárokuje, tá jednoducho je v tom, kto sa o ňu snaží.

P.S.: Áno, som ateista. Ak nahradíte slovo boh slovom láska, zistíte, ako by som to povedal pôvodne.

[Inšpirované myšlienkami knihy Ericha Fromma: Budete jako bohové (You Shall Be As Gods), Nakladatelství Lidové noviny, 1993]