V tom svete, ktorý sa tvári, že je okolo nás, cítiť každú chvíľu neodbytnú myšlienku, že sa neustále niekto snaží získať naše peniaze, našu dôveru, nás. 70%-né zľavy, reklamy s miniatúrnymi písmenkami pod čiarou, lákavé neúplné ponuky, eufemizmy, nepresné údaje. Letáky, noviny, bilboardy, chodníky, televízia, balóny. Svet má na to právo. A my máme právo vybrať si, či tú hru na život prijmeme.
Keď stretnem človeka, ktorý neuvažuje hneď nad tým, koľko peňazí si vypýtať za to, čo spravil, ktorý dôveru najprv ponúka, ktorý ponúka celého seba, zastavím sa. Neviem, či je to nedôverčivosť, alebo mi jednoducho nezapadá do systému. Som ohromený a v srdci mám otvorené ústa. Vidím ako ide s deťmi, ktoré priskoro zažili krutosť sveta, na výlet, vidím ako s inými trávi každý týždeň čas, vidím ako sa zaujíma. Vidím ako bez predsudkov zájde s ťažko telesne postihnutým na toaletu, vidím ako mladým ukazuje, že svet má viac krásnych tvárí. Zaujíma sa nielen o seba, objíma slovami a objatím vytrháva z letargie. A neprestáva sa usmievať.
Občas sa ma ľudia pýtajú, prečo sa toľko smejem. Ja sa pritom len usmievam. Veď kto by sa neusmieval, keď má okolo seba takýchto ľudí. Neviem, akým zázrakom sa mi dostalo toho šťastia, že neustále stretávam dobrých ľudí. Snáď sa z tohoto sna nezobudím.
Obdivujem vás, priatelia.
P.S.: Aj keď som to napísal, stále to rovnako hreje pri srdci.
Dobrí ľudia
Píšem sem, keď mám potrebu vidieť svoje myšlienky bez balastu. Stačí, že niečo poviem alebo napíšem a hneď to dáva iný zmysel, je to iné. Dlho som uvažoval, ako navzájom súvisí, čo sa mi každý deň pritrafí. Je to jednoduché - cítim sa ako v sne. Veď kde inde by človek stretol toľko úžasných a dobrých ľudí.