Čo vlastne chceme?

Každý z nás túži po objatí, po pohľade plnom záujmu, po úprimnej otázke "Čo sa stalo?". Pozeráme sa na svet a napriek tomu, koľko ľudí je okolo nás, sa cítime osamelí. Túžime po ... áno, jednoducho túžime.

Ale vieme vôbec, po čom túžime. Áno, šťastie, láska, rodinná pohoda, zdravie. V ľubovolnom poradí. Nie sú to však len frázy, ktoré zakrývajú to, po čom naozaj túžime? Zakrývajú naše vnútro, ktoré sa bojí myslieť na to, aké je.

Sme zlí. Každý z nás má v sebe niečo zlého. Sme sebeckí, vzťahovační, nahnevaní, neuprimní a teda sa tvárime, že nič z tohoto nie sme. Je to naša prirodzená súčasť. Nie je zlé vedieť o tejto našej stránke, horšie je nepriznať si ju. Ak totiž niečo neexistuje, nedá sa to zmeniť. Môžeme sa zmeniť jedine, keď si pripustíme akí sme.

Sme dobrí. Každý z nás ma v sebe niečo dobrého. Sme pritaľskí, usmievaví, veselí, skromní a teda sa tvárime, že je to samozrejmosť. Je to naša prirodzená súčasť. Mnohí ju aj tak vnímame, avšak bez toho aby sme jej venovali aspoň trošku viac pozornosti. Je to samozrejmosť, o ktorú sa nemusíme starať. Avšak nemôžeme túto našu súčasť plne rozvinúť, kým ju plne neuznáme.

Chceme byť milovaní. Je to to, po čom túžime všetci úplne najviac. Túžime po pravej a nefalšovanej láske. Avšak úprimne - môžeme dostať niečo, čoho sami nie sme chopní? Alebo sme? Sme teda schopní milovať sami seba? Nie povrchne, ale úprimne. Vieme si povedať, že sme zlí, že sme dobrí, že sme spravili veľa chýb, ale snáď aj niečo dobrého, že sa poučíme a nezabudneme, že budeme sebavedomí, ale spravodliví, že budeme jednoducho naozaj sami sebou?

Ak vieme milovať a akceptovať sami seba, nemôže byť problém chápať aj našich blížnych, priateľov, rodinu, pani za prepážkou, upratovačku na schodoch, pána v rade. Sú presne takí istí, ako sme my. Vieme milovať aj ich? Vieme cítiť niečo, v čo dúfame, že budú iní cítiť voči nám? Vieme milovať ľudí okolo seba?

Z toho množstva ľudí však túžime po láske len jedného. Ale prečo by nás mal niekto milovať? Lebo sme úspešní, šikovní, vtipní, rozhodní, plní nápadov ... Čakáme, že za to čo v tomto obchode ponúkame, získame, čo najviac. Láska však nie je tovar. Milujeme snáď sami seba za to, že sme úspešní, šikovní, vtipní, rozhodní, plní nápadov? Nič viac v tom nie je? Nemilujeme sami seba jednoducho preto, že sme? Že sme jedineční nech sme akýkoľvek? Že nech sme akýkoľvek, chceme byť lepší? Nie kvôli druhým, ale kvôli sebe. A dokážeme my milovať niekoho iného jednoducho preto, že je? Že je jedinečný, nech je akýkoľvek? Že nech je akýkoľvek, chce byť lepším? Nie kvôli nám, ale kvôli sebe.

Milovať je náročné. Lebo v prvom rade musíme milovať sami seba.