O princoch a princeznách

Sú tu. Medzi nami. Avšak presne ako v rozprávke z knižky, ani v tej našej sa ten najmilší kraľovič neoblieka do drahých šiat a nenosí na hlave korunu. Najkrajšia princezna nie je tá s najväčším zrkadlom, či najužším driekom. Princezny a princovia nie sú nevyhnutne tí, ktorí tak vyzerajú. Častokrát sú to len preoblečení strigôni a baby jagy, ktoré zaujíma len kráľovský majetok a o nikoho okrem seba sa nestarajú.

Dobré princezny a princov však prezrádzajú ich skutky. Chodia s očami otvorenými a nebanujú žiadnej pomoci starenke, odvážne sa vrhnú na draka, rozdelia sa s pocestným o posledný krajec chleba, vyspia sa hoc aj v chladnej hore, len aby zachránili kráľovstvo a svojim dobrým srdcom zmenia aj strigu na dvornú dámu. Nedajú sa nájsť na nejakých typických miestach - sú jednoducho všade.

Pozerám sa na slepú dievčinu na zastávke a spolu s električkou k nej podíde slečna, povie jej číslo električky a dievčina sa milo usmeje. Spolu nastúpia a zvyšok cesty sa rozprávajú. Princezné.
Idem po ulici zamyslený, skáčem neprítomným pohľadom z jedného človeka na druhého. Popritom sa snažím nezababrať sa majonézou z richmana. Zahryznem sa a ako tak bojujem, zrak mi spočinie na mladom mužovi, ktorý má rovnaký "problém". Pozrie sa na mňa a daruje mi široký úsmev. Nemôžem sa neusmiať aj ja. Princ.
Kdesi na úrade po dvoch hodinách v rade počujem: "Ďakujem vám pekne a krásny deň prajem." Princ či princezna.

Odľahlo mi. Už som sa zľakol, že predsalen nežijem v rozprávke. Našťastie sem-tam stretnem nejakú princeznu či princa. Každý vlastne čakáme na toho či tú svoju. Sú tu, stačí sa obzrieť. Možno už zajtra v autobuse na nejakého natrafíte. A možno nie. Ale život, teda rozprávka, ide ďalej a princovia s princeznami sú teda nablízku. Len sa, milé deti, nenechajte zlákať vábnymi zvodmi preoblečených strigôňov a stríg.

Akurát - máte pocit, že žijete v rozprávke? Vôbec? Tak to potom musí byť moja rozprávka, či nie?