Prečo milujem zážitok

"Na konci priemyslovky som si hovoril, že toto je život, ktorý sa mi bude páčiť. V kľude si sedieť za počítačom, čoto naprogramovať a mať za to vcelku slušné peniaze. Zdalo sa mi to takmer ideálne. Ale keď som sa dostal k týmto ľuďom, svet sa zmenil. Už je to o úplne niečom inom." Keby mi toto prednedávnom nepovedal jeden priateľ, musel by som si to pomyslieť sám.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (23)

Nie, pod "týmito ľuďmi" nemáme ani jeden z nás na mysli žiadnu sektu. Ide o ľudí, vďaka ktorým som pochopil, čo to znamená sila zážitku. Zážitok sa stal niečim, čo mi učarovalo.

V každom dni je neúrekom okamihov a počas každého okamihu môžeme zažiť ešte väčšie množstvo vecí. Zážitkov. Každý jeden je jedinečný, každý jeden je nový a každý jeden je niečim pre nás prínosný (i keď nie nevyhnutne pozitívne prínosný). Absolútnu väčšinu z nich si neuvedomujeme, niektorých sa bojíme a na iné sa tešíme. A navyše nikto z nás neprežíva ten istý zážitok úplne rovnako.

No, pekné, zaujímavé, aj matematickému nadšencovi by zaplesalo srdce nad toľkými možnosťami, no a?

Už ste sa niekedy snažili naučiť ako podať ruku človeku podľa knihy? Ako sa mu pozrieť do očí? Ako vychovať deti? Ako vychádzať s ľuďmi? Ako prekonať sám seba? Ako žiť život? Ako byť sám sebou? Podľa knihy to nejde, však? Je tam množstvo dobrých rád, postupov, myšlienok, ale dovtedy kým si to sami nevyskúšame, môžeme iba veriť autorovi. Môžete čítať o tom, aký je zážitok úžasný, ale kým si ho nezažijete, je to iba veta.

Túto jednoduchú a silnú myšlienku pochopil aj Komenský (i keď netuším, či takto isto), keď hovoril o "škole hrou". Nemôžeme niečo naozaj pochopiť, kým to nezažijeme. A hra (nemám na mysli počítačové hry) je úchvatnou formou zažitia. Verím, že sa z tohoto princípu dostane čo najviac aj do škôl. Všetkých škôl. Na základnej škole si vieme učenie hrou predstaviť celkom dobre, veď deti sa hrajú takmer neustále. Na strednej, a nebodaj na vysokej škole, je to už iné. "Hrať sa? Veď to je detinské. Ja som už na to starý." Avšak hra je jedna z najvyšších foriem zážitku. A na zážitok nie je starý nikto. Držím palce všetkým učiteľom, ktorí majú tú silu a neboja sa použiť aj zážitkovú pedagogiku.

Kým si však táto forma "vzdelávania" nájde aspoň akotaké miesto v školách (a určite aj potom), budem prehovárať všetkých mladých ľudí, aby sa vybrali v lete na tábor, aby počas roka skúsili ísť na víkend na nejakú zaujímavú akciu, aby šli na medzinárodnú výmenu, vychutnali si splav, prešli nejaké kopce, vyliezli na skaly, zapojili sa a pomohli nejakej dobrovoľníckej organizácii vo svojom okolí, či čokoľvek iné. Jedine ak človek niečo robí, môže niečo zažiť a jedine ak niečo zažije, môže sa niečo naučiť. A je jedno, či máte 15 alebo 26 rokov - ak máte aspoň chvíľu času, venujte ju sebe a choďte napr. na letný tábor. Kľudne do stanu, do lesa. Prečo nie? Že to nie je váš štýl? Možno tam zažijete niečo, čo ste potrebovali. Možno aj vás nadchne zážitok tak ako mňa. Že nemáte na to vek? Už som zažil aj 26-ročnú slečnu, ktorá bola prvýkrat na tábore a bola nadšená.

V každom prípade prajem, čo najviac zážitkov. Ja s "tými ľuďmi" (teda už nejaký čas tvoríme MY) sa na vás budeme tešiť.