
Akosi sme zabudli
na seba žmurkať
a len tak rozdávať úsmevy
Ani stisk našich rúk
už nie je taký srdečný
Iba zvony sa ozývajú
z diaľky
a vnikajú
popod zapadnuté závory
do našich duší.
Už neponúkame prístrešie
keď prší
a nepozývame na vlastné náklady
Sami si staviame
nielen základy
ale aj celé múry samoty
Až napokon sa ocitneme
v jednej cele
na ktorej nie sú okná ani dvere.
Bývam v samotke číslo tri.