S potešením konštatujem, že majú výbornú pani učiteľku. Ťažký balvan obáv odpadol. Predsa len, vstup do školy je vážnym krokom v živote dieťaťa a pani učiteľka zastáva hlavnú úlohu. Zverujem jej svojho syna plného očakávaní aj dobre maskovaného strachu, materinský alarm v mojom vnútri bliká naplno. Poviem vám, je nesmierna úľava zistiť, že sme "nafasovali" nielen profesionálku, ale predovšetkým ľudskosťou voňajúcu dušu.
V prvý školský deň strach z očí nových žiačikov vyhnala slovami, že odteraz je ona ich sliepočka a bude sa o nich starať ako o svoje kuriatka, ničoho sa nemusia báť, ona si ich ochráni. Druhý deň deťúrence prišli do triedy s pozdravom "dobrý deň, pani sliepočka!"
S chuťou sme sa zasmiali obzerajúc úžasne vyzerajúcu triedu našich prvákov. Nedá mi neprezradiť, ako mi stislo srdce, pri spomienke na inú prvú triedu... áno, tú moju. Som generáciou posledných iskričiek, čo jasne hovorí, že do školskej lavice som si sadla ešte za éry komunistov. A tak, dívajúc sa na fantastické prostredie v ktorom sa bude učiť náš Kristián, vo mne ostro zarezonoval kontrast dvoch odlišných dôb.
Porovnajte sami:
Dnešní prváci po vstupe do triedy pripnú svoju značku na tabuľu pocitovníka - k usmiatemu slnku, k slniečku ktoré sa kúsok ukrýva za mrakom alebo k dažďovému obláčiku. Pani učiteľka ihneď vie, ako sa školáčik cíti a v prípade smútku sa snaží vykúzliť dobrú náladu. Nás pred vstupom do triedy čakali týždenníci kontrolujúci čistotu rúk a tváre.
Cez prestávku sa dnešné deti môžu hrať. Na podlahe majú koberec, na ktorý si môžu sadnúť, pani učiteľka im priniesla vrece plné hračiek. Prváčikovia sa vyzabávajú, na chvíľku sa uvoľnia od učenia, hry navzájom utužujú kolektív a pomáhajú predchádzať prípadným úrazom. My sme počas prestávok museli sedieť takmer bez pohybu na svojich miestach s rukami založenými za chrbtom, aby sme nebodaj nemali krivú chrbticu. Báli sme sa ísť navštíviť wc, aby náhodou nebolo zle.
O forme trestania a odmeňovania už ani nehovorím... a takto by som mohla pokračovať ešte dosť dlho. Myslím, že to nie je potrebné. Poviem už len jedno:
VĎAKA VÁM ODVÁŽNI ĽUDIA, KTORÍ STE SA NEBÁLI ŠTRNGAŤ KĽÚČMI!
