- Chápeš? Niekedy mám pri nej pocit, že sa chce usadiť, to nie je pre mňa, ja sa chcem chodiť baviť, lyžovať, plávať, čokoľvek, len nebyť doma a nevečeriať jej otrasnú stravu. Nevieš si ani predstaviť, ako hrozne na tom s varením je.- hovorí mi zakaždým, keď sme v parku.
- Za to ty by si ju mohol prestať podvádzať. Už je po tridsiatke, to sa iba tak nerobí, ona túži po vzťahu.- snažila som sa ho povzbudiť.
- A po čom túžiš ty?- opýtal sa ma lišiacky.
Darmo, ak muž nájde ženu, ktorá nikdy nehľadala u neho záväzky, tak to je koniec ich pekného vzťahu- mileneckého vzťahu. Počas tých niekoľkých mesiacov sa z neho stal muž pod papučou a čím som mu dávala väčšiu slobodu, tým viac inklinoval ku mne. Ako je to možné? Vždy, keď som nejakého chlapa chcela, som sa oňho starala, vyhovela vo všetkom, robila som, čo on chce. A tu zrazu, mám chlapa na sex, iba na sex, nič iné od neho nechcem, a predsa je pri mne a ako som si všimla, chystá sa opustiť aj šéfku.
- Už som ti vravela, že po ničom. Nanajvýš túžim a bažím po tvojom tele.- zasmiala som, a zároveň aj uvedomila, že som naňho dostala chuť. On to asi pocítil, lebo sa ku mne naklonil a moje pery explodovali s jeho perami.
- Hej, dávaj pozor! Môže nás predsa načapať.- snažila som sa ho upozorniť, avšak on bol ako valiaca sa voda.
- Mne je to jedno, nech sa to už dozvie, som s tebou a nie s ňou.- vypudil zo seba počas bozkávanie mojej šije.
- Nepočuješ?! Ja nechcem byť s tebou, máš božské telo, to je všetko, si fantastický milenec, to je všetko. Ja nechcem nič viac.- nazlostene som naňho vyhŕkla a vytrhla som sa spod jeho náručia.
- Ale prečo nie? Pozri, boli by sme fantastický pár, ja a ty. Naše telá, naše záujmy. S Natáliou ma nikdy nič nespájalo, akurát možno jej peniaze, ale s tebou je to iné. Chcem ťa, a ja by som ťa aj uživil.
- Ja sa dokážem uživiť aj sama. Zlez zo mňa! A ak to nechceš pokaziť, tak ma len uspokoj, ja túžim iba po tom!- bola som už vážne nahnevaná. Nestačilo, že môj milenec je aj šéfkin chlap, ale zároveň som aj hazardovala so svojim miestom. Nebola to najlepšie platená práca, ale dokázala som sa pri nej uživiť a mať čas aj na seba. Na chlapa som čas nemala. Mne to tak neuveriteľne vyhovovalo, že on patrí jej, ona mu perie a varí(vlastne šéfkina domáca), a ja som ho mala iba na zábavu. Ona zažívala jeho zlé nálady a mne ostali iba úsmevy, objatia, bozky, telo. Čo viac som chcela? Vážne nič, a ja som mu to nedokázala vysvetliť. Už som začínala tušiť, že jeho sa zbavím len so zmenou miesta a so zmenou bydliska.
A zrazu nadišiel čas zmeny.
Ak dlho ostávate v nečinnosti a monotónnosti, pomaly sa objaví pocit, keď chcete staré zanechať. U mňa to dozrievalo dlho, ale teraz som už priam existenčne cítila, že tá chvíľa nadišla.
- Idem za ňou.- oznámila som mu pokojne.
- Prosím? Čo si to povedala?- zhíkol- to nemôžeš.
- Môžem. Toto medzi nami vzťah nie je, ani nič, čo by sme nejako tak mohli nazvať. Pusť ma a nezdržuj!- hlesla som hlasom ako keď matka hreší svojho syna. Bola som ako vymenená. Nikdy som sa necítila silná a nikdy som nemala tušenie, že sa viem zachovať aj ako chladnokrvná ženská. Teraz som takou bola. Páčila sa mi tá chladná vypočítavosť, ktorá zo mňa sálala, ale zároveň som žialila za tou malou zasnenou školáčkou.
Postavila som sa z lavičky a krok za krokom som mierila naspäť do kancelárie, aby som šéfke podala svoju výpoveď. Bola som zvedavá, či je hneď prijme, alebo bude postupovať podľa právnych predpisov, v ktorých je predpísané, že výpovedná doba trvá tri mesiace. Dvere výťahu sa otvorili a ja som bola na poschodí, kde som strávila rok a pol života.
Jej dvere. Klop-klop.
- Vstúpte!- ozval sa zvnútra jej chladný hlas.
- Natália, musím s vami hovoriť.- povedala som jej takisto chladne.
- Konečne mi chcete povedať pravdu?- vyšplechla na mňa hneď zostra.
- Chcem podať okamžitú výpoveď!- šplechla som tentoraz ja.
- Podvádzal ma s vami štyri mesiace a to je všetko, čo mi chcete povedať?- zlomil sa jej hlas a v očiach jej zaihrali slzy- strpela som vás, lebo som vedela, že ak tu ostanete, tak ostane pri mne aj on. Viete, že ja ho milujem? Napadlo vás niekedy myslieť aj na mňa? Viete to, že čakám od neho dieťa, o ktorom ešte on nič nevie. A viete aj to, že keď mu poviem, že bude otcom, tak ma nechá?
Dívala som sa na ňu a konečne som ju videla bez chladnej masky sfingy, ktorú neustále na sebe nosila. Preto si každý myslel, že je bezcitná, ale v tejto žene boli taktiež city, a mohla som vidieť jej zranené a zmarené ilúzie.
- Nevedela som, nevedela som nič, čo ste mi teraz povedali. Áno, nepopieram, bola som s ním všetky tie noci, počas ktorých ste mu vyvolávali a písali sms-ky. Tie noci bol u mňa a mňa nesmierne tešilo, že chce byť s obyčajnou sekretárkou a nie s prachatou boháčkou. Mala som ho, a už ho nechcem.- začala som, avšak už nedokončila. Zrazu z ničoho nič vyskočila a strelila mi také zaucho, čo som si nepamätala ani v detstve. Líce ma štípalo, jej ruka bola červená, a zmohla sa iba na to, že som jej pozerala do očí.
- Choďte preč a už sa nevracajte, spravím vám zo života peklo, keď vás uvidím. Ste obyčajná fľandra, jeho peniaze vám nesmrdeli?- spýtala sa ma s nenávisťou v očiach.
Chcela som zdvihnúť takisto ruku, ale tá ruka vo vzduchu zastala. Ona ho podviedla tiež neraz a zrazu sa jej city tak zmenili? A predsa nebudem udierať tehotnú ženu. Pokrútila som hlavou a zrazu mi to celé pripadalo smiešne. Celé sa to dialo akoby v americkom filme, namojveru, dramatický film s vtipným koncom, teraz by ma mala prebodnúť nožom, ale ona si iba sadla na stoličku. Mrkla som pohľadom na okno, už bol večer, vonku poletoval sneh. Symbol čistoty, biela. Biela všetko zmyje. Mala som výčitky voči nej? Voči celej tejto afére? Neviem. Bolo to ešte príliš blízko, aby som to dokázala vecne posúdiť.
Jediná vec, čo som v tej chvíli urobila, bolo pozbierať veci, ktoré ma pútali k tomuto miestu a začať niečo nové, na novom mieste, s mojím novým ja.
Zničila som niečo krásne? Boli by šťastní, keby som sa nebola objavila na scéne? Myslím, že jeden aj druhý by to bol pokašľal. Smutným ostáva to, že ona čaká bábo. Vyvíja sa v nej nový život, ktorý je už aj zničený. Jeho budúcnosť som zničila. Mám rada deti, a nenávidím rozbité manželstvá kvôli tretej osobe.
Veci mám pozbierané opäť do igelitky, nie je tam toho veľa- papiere, notes, niekoľko fotiek, oznámení, správ. Vychádzam z jej dvier, na chrbte necítim jej pohľad. Už pre ňu neexistujem.
Vonku ho vidím sedieť na lavičke a naďalej fajčiť. Asi si ma všimol, pretože vstáva a vzdialenosť medzi ním a mnou sa zmenšuje. Mierim k zastávke, a na moje neuveriteľné šťastie v tejto chvíli, prichádza autobus. Šofér otvorí dvere, ja naskočím, dvere sa zatvoria, autobus sa pohne. Práve vtedy dorazí na zastávku, v očiach otázka. Nechápavý výraz, bolesť.
Ja som zranila aj jeho. Teraz to vidím. Teraz si sadnem na sedadlo a teraz ma premôžu city. Po líci mi tečie slza. Som sviňa.
