...a podvečer, keď sa ženy vracali z poľa, na okraji dediny sa objavili zombie a huhňavým hlasom prosili: - Mäso, daj mäso! Nahnevané ženy ich odháňali preč a poniektoré na nich aj huckali psov. Iba moja stará mama hodila najbližšiemu zombiemu hrudku zlepenej ryže. Zombie ju schmatol, strčil do úst, ale hneď začal bedákať, lebo ryža mu vypadla na zem. Nemal totiž brucho...
Beriem si z predajného pultu nákup a odchádzam ku dverám. Vtom sa ozve: Mladý pán, zabudli ste si výdavok! Až o chvíľu mi dôjde, že to patrí mne. Mladá kočka mi z úsmevom podáva drobné a ja sa cítim čudne.
Náš pán premiér vyzerá ako slušný človek. Chodí pekne oblečený, skoro vždy oholený a pokiaľ nefára, tak aj pekne vyumývaný. Žiadne škandály zo súkromného života, žiadne opilstvo na verejnosti, žiadne vulgárne reči.
Za pecou je teplo. Neodbytná mucha mi stále sadá na nos, ale stačí mávnuť rukou a na chvíľu mám pokoj. Zase sa môžem ponoriť do sladkých driemot.
Mám rád svoje pohodlie a moje politické názory sú relatívne umiernené. Moja žena je štátny zamestnanec a zarábame vždy o trošku menej, ako by sme potrebovali. Mám dve deti, hlásim sa ku kresťanskému vierovyznaniu, sem-tam si dám pivo a rád počúvam oldies. Zdá sa mi, že som taký typický Slovák.
