S nimi (deviatakmi, ôsmakmi) aj stredoškolákmi tento týždeň prišla reč najmä na prvý hriech, mimomanželský sex, anorexiu a nebo. A všimli si tiež tie bilboardy s dokaličeným ľudským plodom. Sami si vybrali o čom chcú hovoriť. (Po tom ako som ja dohovorila o tom o čom som chcela ja) Rozprávali ku všetkému čo len chceli. Málokto z nich má na veci "katechizmové" názory. Hoci to rozfláknuté decko (všimli si ho bez mojej inšpirácie) sa nepáčilo nikomu. Viacerí chalani na učilišti sa vyjadrili, že by nikdy nedovolili svojej frajerke ísť na potrat. Máloktoré dievča súhlasilo s interrupciou ako s riešením tehotenstva. Takže mi to ani nepríde také strašné ako sa to prezentuje. Hoci niektoré tie deti už v pätnástke vyfajčia dve krabičky cigariet denne a spíjajú sa každý víkend (čo sa mi neboja povedať).
Po skúsenosti s vyučovaním náboženstva na poslednej škole (na Luníku) ma prenikla rezignácia na toto povolanie. Povedala som si, že toto fakt nepotrebujem. I keď tú prácu milujem a ešte žiadna ma tak nenapĺňala a to som už vyskúšala kopec iných zamestnaní. Povedala som si, že radšej budem pracovať vo "svetskej" sfére, že nepotrebujem aby si zo mňa niekto robil dobrý deň, či podložku do ktorej si môže utrieť topánky. Aj keby mi tie zážitky (ktoré sa pri tej práci stanú a ktoré ma robia tak veľmi šťastnou) neviem ako chýbali mám predsa svoju hrdosť a spokojne budem robiť napríklad upratovačku (veď ako som sa dozvedela od bývalého spolužiaka plat upratovačky nie je o veľa nižší ako plat učiteľa:).
Ale opäť sa stalo, že ma oslovili (viacerí (zatiaľ skvelí) ľudia) s pracovnou ponukou učiť náboženstvo. Zvažovala som intenzívne či opäť do toho ísť. A tak sa momentálne pohybujem na štyroch školách. Neviem sa toho nabažiť. Je to paráda. Už celý mesiac. Hoci sa ma i naďalej niektorí snažia zneistiť, lebo majú nejaké zvláštne "inštinkty" a "vedia" že sa na to nehodím (lebo sem tam si zrejme prečítajú nejaký môj provokačnejší blog). Nebyť slov biskupa Tondru, ktoré mi povedal osobne, že by som mala učiť, tak sa im možno i podarí ma zneistiť. Hoci sa bojím, že sa opäť sklamem, keď mám stále na jazyku to čo na srdci. Opäť som ale uverila, že viac je tých normálnych, ochotných diskutovať, slobodných, oddaných hľadaniu pravdy a milujúcich. Tých vďaka ktorým som i ja tam kde sú oni - v Cirkvi.
