Ako nežiadúce výchovné spôsoby Josef Doubrava v knihe Mozaika hledáni uvädza:
- nedôslednosť(zadané úlohy sa nekontrolujú)
- rozporuplnosť (názorové rozdiely rodičov)
- ľahostajnosť (nezáujem o problémy dieťaťa)
- autoritárska výchova (neústupnosť a nepriznanie si omyluu autority)
- moralizujúca výchova (len príkazy, zákazy a rozkazy)
- výchova bez rozvíjania citu (nezdieľanie radosti a bolesti,nedostatok nadšenia)
- ponižujúca výchova (nadávky, facky)
- prospechárska výchova (zameranie len na hmotné výhody, na peniaze)
- precitlivela výchova (rozmaznanosťou k rozmrzenosti)
- puntičkárska výchova (prehnaná hygiena a poriadok)
- výchova k pesimizmu („čierne okuliare“)
- výchova k minimalizmu (odmietanie a vyhýbanie saťažkostiam)
- modlárska výchova (zbožňovanie vlastného dieťaťa)
- brutálna výchova (nadmerné tresty a neprimerané úlohy)
- elitárska výchova (jednostranné hodnotenie)
- puritánska výchova (tabuizácia sexu)
- vulgárna výchova (zosmiešňovanie a ponižovanie)
- prehliadajúca výchova (bez pochvaly a bez uznania)
- výchova v neúplnej rodine (bez otca alebo bez matky)
- patologická výchova (podporujúca zvrátenosti)
Ľudia sú prevažne pohltení konzumom,materializmom, kariérou, ľahostajnosťou, egoizmom, lenivosťou, prázdnotou.Akoby nám čosi ušlo. Vidieť to na vzťahoch. Doma. V školách. Na uliciach.Sused nepozná suseda. Každý sa stará sám o seba. Neviem, či to spôsobujeto, že takmer všetko máme, prípadne si môžeme zadovážiť. Ktovie, možno časťtoho stavu nám zanechali komunisti. Ako dedičstvo. Keď vytrvalo niekoľko desaťročírozkladali zmysel pre hodnoty. Ale kto potom rozložil západ? Kde matky nemajúproblém k svojim malým deťom zaobstarať úplne neznámeho človeka.Z inej krajiny. Reklamy sú plné provokujúcich, odhalených tiel. Málokomusa to zdá čudné. Je oslabený zmysel pre tajomnosť človeka. Tak akov stredoveku bolo normálne niekoho v bitke zabiť, dnes je normálne„prevádzkovať“ intímny život na verejnosti. V ponuke sú rýchle zážitky.Povrchné a plytké. Získané bez námahy. Prchajúce ako lacná voňavka. Nechávajúcškvrnu na odeve.
Kultúra, ako vraví Josef Doubrava, je to, čočloveka zľudšťuje a zušľachťuje. Kultúrny človek je schopnýa pripravený prijímať (zmyslami),prežívať (citom), hodnotiť (rozumom) a odmietať (vôľou).
Problémy dnešného sveta sú obrovskou výzvou prevšetkých ľudí, ukazovať príkladom vlastného života tú cestu čo vediek hlbokému prežívaniu krásy.
