Len toľko (3 a 4)

Trojku som nevidela. Aby som bola úprimná, viem, kto sa mi v sobotu večer páčil. Naša kapela. Viď obrázok, moja už pätnásť rokov nevyhasnutá suprestar hrá na gitare (a keď sa tu náhodou uvidí, tak mi tak skoro nezaspieva a nezahrá). V jednej dedinke na konci sveta. Bez TV antény. Ale s Maxipsom fíkom, No počkaj zajacom a Maťkom a Kubkom na dévedečku. Piesne, ktoré postúpili do finále boli tieto: a teré hradice, zafúkané, sbohem galánečko, morituri te salutant, ôsmy svetadiel, a na hure a na hure, bláznová ukolébavka. Je ich presne sedem. Svoje hlasy môžete posielať formou prázdnej krátkej správy. Ako predmet uveďte názov piesne. Vyberiem toho koho prázdna krátka správa ma najviac zaujme. Víťazovi venujem najbližší článok. Momentálne mám inšpiráciu napísať o tom prečo je náš štát taký sprostý, že nepodporuje domácich chovateľov sliepok, kôz, pestovateľov ovocných stromov... tak ako je to bežné vo zvyšku Európy... Inak povedané prečo nachádzam v obchodoch jablká z Chille. Prečo naše ovocné sady a záhrady sú zaburynené. Prečo sa pre isté etnikum stavajú príbytky, ktoré oni rozoberú a odnesú do zberu. Prečo sa nepomáha mladým ľuďom, ktorí tu zachraňujú našu krajinu pred spustnutím.

Lenka Nalevanková Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny