Teta Eva k nám prišla na návštevu s malou Maruškou. Je odo mňa mladšia a už TO má za sebou. Možno by som aj závidel ale ešte to neviem. Dali ju vedľa mňa. Robia všelijaké grimasy, obivujú nás a robia si žarty, že možno raz budeme aj rodina. Škeria sa, lebo chcú nech sa rehoceme. Najskôr sa trochu tvárime, že nechápeme, aby sme ich vyprovokovali k ešte väčšej pozornosti. Nie dlho, sú to predsa naše mamy a my sme na nich úplne závislí.
Popri plnení ich prosieb ovoniavam a ochutnávam Marušku a rozmýšľam čím je iná. No je to ona a ja som on. Ale to chápem, lebo aj ocko je on a mamka je ona. Veď spím s nimi v jednej izbe, a nie som sprostý. Nejak som tu prísť musel. Okrem toho, že ona je ona a ja som on je ona pokrstená a ja (on) nie. Rozmýšľam. Po dôkladnom preskúmaní očami, rukami, nosom a ústami som zistil, že som nenašiel nič, čo by ma od mojej potenciálnej manželky odlišovalo okrem už spomenutého rozdielu.
No fakt, skoro by som zabudol, má v ušiach také divné malé trblietavé veci, čo ja nemám a ktoré keď som skúmal tak sa mamy prestali rozprávať a teta Eva si nás odfotila. Na chvíľu som si myslel, že to je TO, že som TO objavil. Keď budem pokrstený tak mi tiež také vznikne. Zamyslel som sa a napadlo mi, že cez TO ma Maruška spojenie s Mimozemšťanom. To som sa dozvedel od dedka, pri poslednej návšteve, keď sa rozprával s brababičkoku. Ona vravela. „Mali by ho dať pokrstiť.“ Dedko jej na to odpovedal. „Aby bol kenečne spojený s tým tvojím Mimozemšťanom?“ Prababička mu neodpovedala. Jej mlčanie som pochopil ako súhlas. Raz som totiž ocka počul povedať „kto mlčí ten svedčí.“
„Kedy ste jej dali prepichnúť uši?“ Čo?! To mi musia prepichnúť uši?! Veď len nedávno ma očkovali a fest ma to bolelo, hoci som chlap, reval som jak baba. A to ma neprepichovali, len pichali. Maruška je v mojich očiach od tej chvíle hrdinka. No, ona to zvládla, zvládnem to aj ja. A potom už nič nebude brániť stretku s Mimozemšťanom.
„Asi tri týždne po krste.“ Logicky mi teda došlo, že tie veci čo má v ušiach s krsom nesúvisia. Pravdu povediac mi odľahlo, že krst nevyžaduje obeť fyzického utrpenia. Ale vrátili sa duševné muky lebo som nevedel kde mám na Maruške hľadať krst. Nemala záujem o komunikáciu, chcela odo mňa len to, aby som ju obdivoval a moje najkrajšie hračky. Dúfam, že nie všetky ženy sú také.
Záver: Pochopil som, že odpoveď nenájdem zmyslami. A vyhladol som. Tak zatiaľ sa majte. Váš Kubko.
