Relácia samú seba charakterizuje na internetovej stránke STV takto: "Jediná televízna relácia s otvoreným koncom na Slovensku. Cieľom je inteligentná diskusia o svete, v ktorom žijeme. Autori diskusie Pod lampou hovoria s pozvanými hosťami o "veľkých veciach" - o západnej civilizácii, o jej základných problémoch, o trendoch v ekonomike, kultúre a politike. Ale hovoria aj o "bežnom živote" - o radosti, o športe či o kultových filmoch. Jej zámerom je tvorivé hľadanie a dialóg pozvaných hostí. Pod lampu sa nehodia frázy a prázdne reči. Cení sa rozhľad, podložený názor, zaujímavý uhol pohľadu a odvaha ísť proti prúdu. Hosťami relácie sú najmä ľudia, ktorí majú čo povedať. S nimi sa aj na zdanlivo jasné veci môže Pod lampou "svietiť" z prekvapivého uhla. Snahu autorov o neformálnu diskusiu výrazne podporuje aj netradičná kamera a strih."
Od zmeny politickej klímy na Slovensku sa dalo pozorovať, že tvorcovia sa viac venujú alternatívnym témam. Akoby rozmýšľali ako ďalej. Príliš „nevŕtali“. Počúvajúc v jednom z nedávnych vydaní Zónu A sa dala viac menej chápať ignorácia súčasného diania ale spolu s tým sa mohla vynoriť otázka či je správne vytvárať paralelné svety. Neostávalo iné len považovať to za mylné. Iste dalo sa to chápať ako istá forma odporu či provokácie. Postojom, ktorý tvorcovia včera zaujali vylúčili možnosť, že by sa z tejto relácie stával diplomatický a ustráchaný program, s absenciou Message. Úplne vyvrátili akúkoľvek pochybnosť o tom, že by pristúpili na prípadnú požiadavku nových pánov byť umelým drahokamom STV a venovať sa bunkám, vesmíru, mozgu, bezdomovcom a iným nepolitickým témam o zmysle života. Všetkému tomu sa venovali na platforme slobody. Iba v nej to malo svoje čaro. Táto relácia by úplne stratila svoju tvár a stala by sa vlastnou karikatúrou ak by sa rozhodla inak. Ak by pokračovala v neslobodnej STV, spokojne by ju mohli vysielať v SOS. Napriek tomu každý vie, že nie je ľahké opustiť milované dieťa, zdravé, krásne, ktoré rodič piple. Občas každý človek stojí pred voľbou pravda verzus „akože dobro“. Mohli si povedať, že stojí za to robiť to ďalej, lebo je to takmer kultová relácia, ktorú by mali radi aj v kultúrnejších a mediálne vyspelejších Čechách? Nezapadli by v podstate do mozaiky nového vedenia, tak ako to tu uviedol Stano Košč v jednom diskusnom príspevku: „Nemyslím, si že by nový riaditeľ STV chcel zrušiť túto reláciu. Je preňho (i pre politikov) dobrým argumentom proti tým čo kritizujú neslobodu v STV. Ide o klasický model, ktorý sa uplatňoval u nás už za komunizmu: Cirkev bola prenasledovaná, ale naoko sa akoby nič nedialo, niektorí - dokonca i nepohodlní - boli tolerovaní, lebo ich zavretie by vyvolalo väčšie "problémy" než ich monitorované pôsobenie. Ide teda, podľa mňa o to, čo Hríb na túto hru pristane a stane sa výkladnou skriňou slobody inak neslobodnej STV.“
Nuž čo dodať. Napriek tomu, že sme v tejto relácii mali možnosť „stretnúť“ sa s názormi ľudí, ktorí ich majú, každému je jasné, že v takomto prípade sa nedá rozprávať o "podstate svetla."
Bol by veľký zázrak ak by vedenie STV pristúpilo na pravdivú diskusiu. Myslím, že máme ešte v živej pamäti postoj predsedu SZĽH Juraja Širokého, keď ho Peter Šťastný obvinil zo spolupráve s ŠTB. Zažili sme v praxi, že „najlepšia reakcia je žiadna reakcia.“ Je to také trápne, na smiech i na plač. Ale je to fakt. Harabin už obstriháva krídelka ÚPN. A nič sa nedeje. Kauza okolo spolupráce našich vysokých cirkevných činiteľov s bývalým režimom sa drzo zamätá pod stôl. A deje sa niečo?
Slovenský národ v dôležitých chvíľach príliš často strká hlavu do piesku.
