Vždy som si priala dostať znamenie vo sne keď som nevedela ako ďalej. Vtedy keď neviem čo spraviť. Nejaký sen by sa hodil. Keď sa bojím, že niečo nenávratné pokašlem a pod. Závidím Jozefovi. Aj tým astrológom, čo boli fascinovaní vzácnou konjunkciou dvoch planét. Tak ich to vzalo, že za tým išli. Hlbším pohľadom vidím, že tie sny asi neriešia egoistické priania smrteľníkov ale majú nejaký zmysel pre ľudstvo. Hodím si batôžtek zodpovednosti za svoje rozhodnutia opäť pekne na plece. Otváram oči do korán či sa náhodou práve nedeje v mojom živote neopakovateľná konjunkcia. A vykročím do neznáma. Na cestu. Hľadať Kráľa.
Podľa príbehu by som mala nájsť nejaké malé decko v biednych podmienkach. Respektíve niečo čo určite nie je na prvý pohľad vznešené, skvelé atď... No zdanie klame. Čo je vznešenejšie, aký väčší zázrak existuje ako maličké dieťa... :-)
Včera ma zaujala myšlienka že 25. decembra oslavujeme ľudskú prirodzenosť Ježiša Krista a 6. januára jeho božskú prirodzenosť. Boh sa stal človekom v tichu. A famózne o tom dal vedieť aj Herodesovi cez „vedcov“. Kto by tak mohol byť dnešným Herodesom? Nemilosrdne zabíjajúcim všetkých okolo seba, zo strachu, že príde o svoj post. Možno dnes nemáme Herodesa, možno ich máme veľa, možno sme to my. V každom prípade o Spasiteľa sa niekto stará kým je v úkryte. Žiadna moc mu nezabráni povedať celému svetu čo je pravda a ako treba milovať. Prečo? Preto, že je Bohom. A videl to svet, aby bolo niekedy niečo inak ako Boh chce? Prečo nám dovoľuje aby sme ho zabíjali (na Golgote, v Rwande, v Iraku, v Libanone, v Afrike,...)? Možno aj preto, že chce aby sme sa k nemu vrátili?
Pri slávnostnom Te Deum (Teba Bože chválime)na konci roka v jednej dedine na Spiši ma bytostne prenikla vlastná slabosť. Som úplne slabá. Úplne, úplne závislá na Bohu. Nič nemám vo vlastných rukách. So všetkými nami je to tak, a toľkí sa tak hlúpo hrajú na bohov. Boh je taký trpezlivý. Je také smiešne myslieť si, že zlo má nejakú šancu na víťazstvo. Neexistuje jediný príklad, ktorý by popieral Božiu všemohúcnosť. Kto si myslí, že je silný nemôže zažiť ako ho Jeho sila posilňuje v krehkosti.
Čo by tak mohlo v tomto roku zaujať mocných, aby sa stali hľadačmi, aby pred tým ako niečo spravia, skúmali čo je správane, čo je dobré pre globálnu dedinu? Nie som naivná, viem ako skončil Herodes. Nepoklonil sa Kráľovi. Ako skončia Bush, Putin, Ahmedinedžád ?
