Mám povinnosť napísať veľa strán o tom ako Ježiš umyl svojim drahým nohy. Už dlho to nosím v hlave, v mysli, v srdci... a predsa si to neviem zatriediť. Leží okolo mňa veľké množstvo kníh už mnoho dní. Ten obraz žije v mojej mysli ako "parazit". Obraz, ktorý ma fascinuje, vťahuje do seba. Čím som v ňom viac, tým viac som na začiatku...
Trinásta kapitola Jánovho evanjelia hovorí o tom ako Ježiš umýval svojim učeníkom nohy. Vyzliekol si odev. Kľakol si pred nich. Postupne im vyzúval sandále. Stalo sa to pri večeri, pár hodín pred jeho umučením. Nie pred večerou. Preto si dovolím myslieť, že tvrdenia, ktoré v tom chcú vidieť len skutok očistenia, ktoré konal otrok, sluha, žena dieťa otcovi, manželovi, pánovi nie sú úplné.
Tajomstvo trinástej kapitoly Jánovho evanjelia vykresľuje skutočného Ježiša, odhaľuje vnútro Petra a zradu Judáša. Ponúka dotyk podstaty Boha, ktorého obrazom a podobou sme.
Autor Jánovho evanjelia, ktorý rád píše pod rúškom tajomstva v gréckom texte uvádza ten istý výraz pri vyzliekaní odevu ako pri dávaní života.
Opäť raz je logika Boha úplne iná ako ľudská logika. Blahoslavený kto koná tak ako On. "Dal som vám príklad..." Jeho logika hovorí, že autorita a pokora tvoria jednu melódiu.
Počula som, že nič tak nezmení človeka ako keď sa ho s láskou dotýkajú.
Pred kým sme ochotní vyzuť si obuv a odhaliť nohy? Nie náhodou len pred tými, ktorí majú našu dôveru?
Nové prikázanie vám dávam aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás. To je poznávacie znamenie. Zvláštne nové kráľovstvo... kráľovstvo vzájomnej služby a jednoty... kráľovstvo komunikácie a úcty... kráľovstvo spoločenstva rovnocenných... v ktorom veľkými sú tí, čo si vyzliekajú odev (dávajú život), skláňajú sa k druhým, vyzúvajú im obuv a umývajú im nohy... a zároveň tí, ktorí im to dovolia... a podľa ich príkladu robia tak ďalším...
Predstavte si človeka, ktorý vám veľmi ale naozaj veľmi ublížil... poprosíte priateľa aby vám toho človeka predstavoval, umyjete mu nohy (Ježiš umyl nohy aj Judášovi) a poviete mu Odpúšťam Ti... Predstavte si, že vám umýva nohy človek, ktorému ste ublížili... nezahádzalo by to s vami? Môže skutočná reálna predstava, že sa niekto dotýka vašich chodidiel a vy sa dotýkate chodidiel iného nezničiť uzavretosť? Akú moc musí mať realizácia tej predstavy?
Mám taký návrh, praktizovať tento úkon ako súčasť sviatosti zmierenia. Kňaz (v mene Krista) by kajúcnikovi umyl nohy.
