Právo na život nenarodeného počatého ľudského dieťaťa? plodu? verzus moc ženy. A zákony.
Pápež Ján Pavol II. sa k tejto téme veľa vyjadroval. Ja si narýchlo spomínam na jeho encykliku Evangelium Vitae. Nie je žiadnou novinkou. V nej tlmočí stanovisko špičkových genetikov jednoduchým spôsobom. Že totiž oplodnené vajíčko nemá tú istú genetickú informáciu ako jeho nositeľka (matka).
Ja z toho odvodzujem, že zhluk daných buniek nie je prirodzenou súčasťou tela matky (nie je to súčasť jej tkaniva). Od úplného počiatku je to "parazit". Čosi nové. Čo neprežije bez toho aby bolo vyživované jej organizmom niekoľko mesiacov. Ale ak sa to zbaví možnosti vyvinúť sa tak sa to nevyvinie. Zahynie to. Nebude.
Na veľmi veľa vecí máme zákony. Prečo? Jednoduché. Nejde nám to bez nich. Sme takí. Vraždíme sa (teraz myslím narodení narodených, okrádame sa atď.) Nie všetci. Možno len menšina. Ale aj takí sme. Potrebujeme zákony, aby sme si ubližovali čo najmenej. Aby sme neuprednostňovali viac seba ako druhých. Kto z nás je taký dokonalý, že nepoužije moc ktorú má? Žena a život nenarodeného v jej lone. Kto má väčšiu moc rozhodnúť o tom druhom? Nie právo. Ale moc.
Zákony sú celospoločenskou normou. Menia sa. V čase a priestore hľadia a riešia ten istý problém rôzne. Prečo a ako vznikli tie čo umožňujú potraty? (rečnícka otázka)
A ako je to s právom? Existuje vôbec nejaké prirodzené právo na život? Kto ho kedy ustanovil? Kde je také právo zapísané? Absolútne nemenné právo. Právo bez ohľadu na ľudský názor, ľudský zákon či moc silnejšieho. (rečnícke otázky)
A čo je prirodzené? Sme schopní to pomenovať? Je to nemenné?
Poznámka: Je to teoretická úvaha. Preto nie je vhodné zaťahovať do nej biopsysociálne podmienky tehotnej ženy.
Dalo by sa o tom ešte veľa, ale už len jeden tip na záver. Kniha Jana Vaniera Škandál služby. Nie je to o potratoch. Je to o tom ako slabí (postihnutí) dávajú silu silným, lebo tí sú od nich často slabší. Je o ľuďoch, ktorí sa stávajú ľuďmi. Ľuďmi lásky, ktorá je nad každým zákonom.
