Ak by sme prešliprierezom dejín a kultúr zistíme, ževšetky civilizácie, spoločenstvá, zoskupenia akosiintuitívne predpokladali posmrtný život, pochovávalialebo inak si uctili mŕtvych. Sú samozrejme rozličnépredstavy o tom čo bude PO.
Biblia námponúka jeden z nich. V kréde máme:„verím vo vzkriesenie tela a v život večný“.Už v Starom Zákone sú state, ktoréjednoznačne potvrdzujú kresťanskú náukuo vzkriesení a večnom živote, či už je to matkaktorá postupne stratila siedmych synov vo viere, že ich opäťuvidí svätých. Tak isto Boh je Bohom živýcha nie mŕtvych, Boh Abraháma, Izáka, Jakuba. CelýNový Zákon je o nádeji zo zmŕtvychvstania.Ježiš Kristus prišiel a premohol smrť. Ako často spievajúnaši bratia gréckokatolíci na svojich svätýchliturgiách: „smrťou smrť premohol a tým čo súv hroboch život daroval“. Časť židovskýchpredstaviteľov často pokúšala Ježiša otázkouo vzkriesení: známa je otázka o žene,ktorej postupne zomreli všetci siedmi manželia, komu z nichbude po smrti patriť. Apoštol Pavol so silnou vôľoua hlbokým jednoznačným presvedčenímviackrát obhajuje posmrtný život. Teda my kresťanianašu vieru v existenciu posmrtného života mámena čom stavať. Veď spomeňme si na vzkriesenie Lazára. PoJežišovom nanebovstúpení i apoštoli kriesilimŕtvych. Kresťanstvo verí na dve formy posmrtnéhoživota, na formu s prítomnosťou Božou a bez nej.Teda v nebo a peklo. A i v nejakýprechodný stav kde sú duše, ktoré sa musiaočistiť pre večnú blaženosť. Otázkou ostávajúnenarodené deti.
V každomZdravas Mária prosíme o jej orodovanie za násv hodinu smrti. Ježiš pri zomieraní sľúbilkajúcemu hriešnikovi raj. A mnoho a mnoho ďalšíchpríkladov potvrdzuje našu vieru v život po smrti.Nemali by sme si však naivne ospravedlňovať pasivitu v tomtoživote a prežívať ho bez námahy a opovážlivosa spoliehať na Boha, ktorý nám raz všetko vynahradí.Nemali by sme sa nikdy zbavovať zodpovednosti za život, ktorúnám Boh dal spolu so životom samým. To neznamenábyť pyšný a individualistický. To jednoduchoznamená makať, drieť, namáhať sa a zároveňmať nádej v Božie požehnanie, lebo námaha samanestačí. Veď ako vraví Písmo: „kto je protinám ak je s nami Boh?“. On je všemohúci. Ale mynemáme byť leniví, lež spolupodieľať sa napozitívnom pretváraní sveta. Prežívaťnaše dni v pokoji, čistote, bez hriechu, ďakovať Bohu,oslavovať ho, žiť pre dobro bratov a sestier a takpomaly kráčať k vytúženému cieľu.A veriť, že „ani oko nevidelo ani ucho nepočulo čo máBoh pripravené pre tých, ktorí ho milujú“.Milujú, teda konajú tak ako sa Jemu páči,spolupodieľajú sa na vnášaní pokoja, lásky,radosti. Kráčajú v Ježišových stopách,približujú sa mu a pripodobňujú.
