Poznáte Ježišovu modlitbu? Spočíva v ustavičnom opakovaní mena Ježiš. Do slovenčiny je preklad asi taký, že: (Pane) Ježišu Kriste, syn živého Boha zmiluj sa nado mnou hriešnou. Viac sa mi páči ukrajinsky alebo starosloviensky: Isuse Christe, syne Boži, pomiluj nas hrišnych. Cítim sa byť nehodná niečo o tom písať. Ale dnešná kázeň nášho farára (jeho kázne sú skutočné skvosty) ma primela vo voľných chvíľach plávať dnes v tom mene. Ono pláva vo mne. Tú modlitbu si môžete povedať aj tisíckrát denne. Zaručene neublíži. Hovorí mi kto je Ježiš, čo robí a kto som ja. On je Boži syn, teda Boh. Mocou lásky sa ma dotýka. Mňa hriešnej. Dá sa pri tom počúvať tlkot srdca, prípadne sa sústrediť na dýchanie. Je to len pomôcka, nijako nesúvisí s podstatou modlitby. Podstata je aby sa tie slová zapísali do srdca. A ono potom už aj bez našej sústredenosti môže tĺcť v ich duchu. Ti čo majú blízko k východným náboženstvám asi chápu o čom hovorím, je to niečo ako mantra. Ale len naoko. Srdce totiž pri tejto modlitbe cíti, že je poznávané živým Bohom. Vie pred kým v bázni stojí a kým ono samo je. Neustála prítomnosť Ježišovho mena v ňom, vyháňa z neho všetkých démonov. Prináša radosť a pokoj. Neviem, nechce sa mi teraz siahať po nejakej literatúre, ale zdá sa mi, že tú modlitbu rozšírili púštni otcovia v staroveku. P.S. Ak sa vám chce nalistujte si nádherný hymnus na Ježišovo meno v druhej kapitole listu Filipanom. Gud najt a príjemné ponorenie do Božieho objatia.
