Vysvetlila som im postupne všetky body a na príkladoch uviedla čo to znamená. Na začiatku lecitia je dôležité (okrem vybratia textu) vytvoriť ticho v sebe a okolo seba. V dievčenských partiách to bolo prirodzené. Medzi samými chlapcami by bolo divné keby bolo úplne ticho. Niektoré momenty totálneho ticha, ktoré miestami spontánne nastali, im samým (a mne tiež:) prišli ako čosi takmer neprirodzené.
Na úvod je potrebné povedať, že k meditácii nad Božím slovom je potrebná viera. Viera, že Boh má rád našu pozornosť voči nemu a že je rád ak vyhľadávame Jeho prítomnosť ako spoločnosť dobrého priateľa.
Táto forma čítania a meditovania nad Božím slovom si nevyžaduje žiadne špeciálne vzdelanie.
Ako príklad, že Boh hovorí v tichu, sa často uvádza stať Biblie 1 Kr 19,11-13, v ktorej Eliáš na vrchu Horeb začul Boží hlas v tichom lahodnom šume.
"Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchya láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení.Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. Keď toEliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne.Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: "Čo tu robíš, Eliáš?"
V jednej skupine som dnes mala chalana, ktorý mi to dobrovoľne sám od seba zahral. Urobil vietor. Zemetrasenie (so spolužiakom ktorý mal po opici hlavu položenú na lavici, tak potriasol a trepol tou lavicou, že sa chudák nevedel z toho dve minúty spamätať). Urobil veľký oheň (pomocou zapaľovača) a na záver sa zahalil do kapucne. Popri tom som sa dozvedela čo všetko cez víkend popili a na ktorom poli nocovali. Že tráva je tiež jedným zo spôsobov ako stretnúť Boha... V každom prípade všetci sme sa dobre zabávali. A prešli k utíšeniu sa pomocou žalmu (napríklad 23. alebo 63.). Tam sme sa v jednej skupine dozvedeli, že medzi sebou máme mladého organistu (ktorý si tak privirába, a dobre vynášajú najmä svadby a pohreby) a tak ten chalan nám tie žalmy vedel predniesť aj z pamäti, hoci Biblia bola po ruke.
Ako text na meditáciu som zvolila známy Pavlov Hymnus na lásku z 1 Kor 13 (bola som zvedavá čo z neho osloví chlapcov a čo dievčatá a aký v tom bude rozdiel). Text čítali študenti pomaly, zreteľne a viackrát. Vysvetlili sme si čo chce text zdeliť sám o sebe. (Vysvetlila som im pojem inšpirácie a zlo fundamentalizmu). Nasledovala meditácia, v ktorej si kládli otázku čo hovorí daný text konkrétne im. Akú pravdu v texte objavili oni sami v súvislosti s vlastným životom. S týmto osobným oslovením sa vzájomne podelili. A zahrnuli do modlitby. Čo je kontemplácia som im naznačila len obrazne ako skutočnosť fascinácie pravdou, ktorú objavili.
Rada si z nich robím srandu. Keďže máme október (mesiac, v ktorom sa intenzívnejšie modlíme ruženec) na začiatku hodiny som myslím, že jednu alebo dve skupiny postavila s informáciou, že keďže je október pomodlíme sa 50 zdravasov. Najzlatší sú vždy tí, ktorí mi naletia. Jeden z nich mi povedal: nie, tu nie prosím, ja sa každý večer musím modliť s mamou doma, prosím nie aj tu. Alebo, žeby som naletela ja jemu?
Zabudla som v úvode uviesť, že vždy na začiatku som sa opýtala akú majú skúsenosť s čítaním svätého Písma. Odpoveďou boli úškrny. Nikto z dnešným približne 100 ľudí, ktorých som sa to opýtala si sám od seba Bibliu nečíta. Ani raz ročne. Niektorí (podstatná menšina) si Božie Slovo vypočuje v kostole v nedeľu.
Mnohí si Bibliu dnes chceli chytiť, pozrieť. Najviac ich zaujímalo koľko má strán.
