Naša reálna situácia je taká, že v dedine nemáme žiadneho pediatra, ten najbližší je od nás v dva kilometre vzdialenej dedine. K nemu chodíme. Je silný zástanca očkovania. Keď sme sa s ním rozprávali o našich obavách, vysvetlil nám, že nikdy počas svojej štyridsať ročnej praxe sa nestretol s nežiaducimi účinkami, ktoré uvádzajú protiočkovací aktivisti. Oproti tomu sa nám snažil vysvetliť, že len vďaka očkovaniu sa vytratili biblické choroby ako napríklad záškrt. Tiež sme sa dozvedeli, že by sme boli u neho prví, ktorí by nemali zaočkované dieťa. Nehovoriac o tom, že by nás musel nahlásiť (zrejme na úrad verejného zdravia).
Očkovanie (hexavakcínou, proti pneumokom, osýpkam, mumsu a rubeole) je u nás povinné. Nedať zaočkovať dieťa je protizákonné. S tým súvisia rozličné sankcie. Pokuta. Neprijatie nezaočkovaného dieťaťa do škôlky. Takéto dieťa nemôže ísť do školy prírody, na lyžiarsky a pod. Rodičia, ktorí odmietajú povinné očkovanie svojich detí sú dávaní do jedného vreca s tými, ktorí svoje deti zanedbávajú. Sú strašení tým, že ich deti môžu dostať vážne choroby, a ostanú im trvalé následky.
Zákonne sa dá vyhnúť očkovaniu, ak má dieťa nález od niektorého z odborných lekárov, myslím, že napr. od neurológa či imunológa. V takom prípade nenasledujú sankcie.
Báli sme sa očkovania. Ako čert kríža. Lebo aj tí, ktorí sú proti pracujú so strachom. Je to manipulácia strachom z oboch strán. Strach A, ktorí hovorí o hrôzostrašných nežiaducich účinkoch v podobe autizmu, cukrovky, encefalytického plaču (sa nám nikde nepodarili zistiť čo to vlastne je), zakaleného pohľadu, hyperaktivity, agresivity, autoimunitných ochorení, zaplavení mozgu hliníkom atď., atď. Dajte zaočkovať dieťa, váš najväčší poklad, niekoho na kom vám záleží viac, než na vás samých keď sa dozviete, že toto všetko sa mu môže stať. A k tomu máte z vlastného okolia príklad autizmu diagnostikovaného po očkovaní MMR vakcínou... Strach B, že práve vaše dieťa dostane nejakým zázrakom niektorú z tých hrozných chorôb. Realita C, málo zaočkovaných detí trpí strašidelnými následkami, všetky nezaočkované deti sú diskriminované, spolu s rodičmi. A nepoznáme v našom okolí detského lekára, s ktorým by sme nemuseli bojovať v prípade nášho rozhodnutia nedať deti očkovať. Chceme aby naše deti mohli ísť do škôlky, na plavecký, výlety...
Odsúvali sme očkovania na čo najneskorší čas. Rozdeľovali sme očkovanie hexavakcínou a proti pneumokokom. Starší syn má už pokoj až do svojich piatich rokov. Zatiaľ vyzerá, že to zvládol. Dúfam. A mladší väčšinu pred sebou. Snáď to zvládne. Dúfam. Neviem či je to zodpovedné dávať ich očkovať s nádejou, že im sa nič nestane. Viem, že keby to nebolo povinné, tak ich zaočkovať nedám, respektíve by som si možno vybrala niektoré choroby, ktoré sa mi zdajú naozaj nebezpečné a reálne.
Som až tak zmagorená tými čo sú proti? Alebo tí, ktorí sú za, len nevedia dôveryhodne a odborne obhájiť svoje stanovisko, a ani nemusia, lebo veď zákon je na ich strane?
