Laborem exercens Povolanie k práci
Oficiálny názov: Encyklika Jána Pavla II. o ľudskejpráci zo 14. septembra 1981.
Má päť kapitol.
1. časť: Úvod
Encykliku venuje ľudskejpráci a celému človeku. Súčasná situácia si vyžaduje objavovať novévýznamy ľudskej práce. Ľudská práca je kľúčom k celej sociálnej otázke.
2. časť: Práca a človek
Práca je základným rozmerom existencie človeka na zemi. To dosvedčujúpoznatky vied, ktoré skúmajú človeka a tiež výzva Biblie podmaniť si zem.Aj keď sa manuálna práca ľudským myslením stále viac zmechanizováva, „vlastnýmsubjektom práce naďalej ostáva človek“. „Práca je pre človeka, a niečlovek pre prácu.“ Kresťanská náuka o práci sa „musela postaviť protirôznym smerom materialistického a ekonomického zmýšľania“. Na začiatku 19.storočia niektorí pokladali prácu za istý druh tovaru, ktorý pracovník predávazamestnávateľovi. Pápež sa pokúsil urobiť analýzu toho, ako za poslednýchdeväťdesiat rokov človek, subjekt práce zostal ten istý, alez objektívneho hľadiska sa udiali mnohé zmeny. Pápež tvrdí, že zápaso sociálnu spravodlivosť vo svete si vyžaduje „nové hnutia solidárnostimedzi pracujúcimi a solidárnosti s pracujúcimi“. Poslaním Cirkvi je,aby sa v tejto oblasti živo angažovala, „aby bola skutočne Cirkvouchudobných“. Dôstojnosť a dôležitosť ľudskej práce v subjektívnomrozmere má tri okruhy hodnôt: je dobrom človeka, základom formovania rodinnéhoživota a má rozmer spoločenský.
3. časť: Konflikt medzi prácoua kapitálom v súčasnom historickom období
„Konflikt vznikol z toho, že robotníci dávali svoje silyk dispozícii skupine podnikateľov, a oni, riadiac sa zásadounajvyššieho zisku, snažili sa robotníkom určiť čo možno najnižšiu odmenu za ichprácu.“ Konflikt sa prejavil v ideologickom boji medzi liberalizmomchápaným ako ideológia kapitalizmu a marxizmom chápaným ako ideológia vedeckéhosocializmu a komunizmu. Pápež pripomína zásadu Cirkvi prvenstva práce nadkapitálom. Práca je vždy prvoradou účinnou príčinou, kapitál je nástrojovoupríčinou. Pápež vyjadruje hlavnú myšlienku encykliky slovami: „Na začiatkuľudskej práce stojí tajomstvo stvorenia.“ Zároveň nemožno oddeľovať kapitál od prácea v žiadnom prípade nemožno stavať prácu proti kapitálu, ani kapitálproti práci. Pohľad na prácu len z aspektu ekonomického nazýva pápež omylomekonomizmu a materializmu (praktického). Pápež sa ďalej dotýka otázkypráva na súkromné vlastníctvo. Náuka Cirkvi sa nezhoduje ani s programommarxistického kolektivizmu ani s programom kapitalistického liberalizmu.Pripúšťa „socializáciu určitých výrobných prostriedkov“.
4. časť: Práva pracujúcich
Aj Ján Pavol II. presadzuje prepojenie práv a povinností v otázkepráce. Za dôležité považuje mať prácu. Bolestivým nazýva problémnezamestnanosti, najmä mládeže. Ďalej sa zaoberá otázkou spravodlivej mzdy.Spravodlivú mzdu nazýva „konkrétnou previerkou spravodlivosti celéhosociálno-ekonomického zriadenia“. Pápež uzatvára okruh práv pracujúcich právomzdružovať sa v odborových organizáciách., pričom sa „požiadavky odborovnemôžu zmeniť na istý druh skupinového alebo triedneho egoizmu“. Krajnýmprostriedkom na zabezpečenie práv pracujúcich môže byť aj štrajk, nemožno hozneužívať, zvlášť na politické zápasy; služby nevyhnutné pre život spoločnostimusia byť vždy zabezpečené. Pápež sa dotýka aj problémov prácev poľnohospodárstve. Sú rozvojové krajiny, kde veľkostatkári vykorisťujúmilióny ľudí. Taktiež sa dotýka aj nezamestnanosti postihnutých osôb. Zaoberása aj otázkou emigrácie za prácou, nazýva ju nutným zlom.
5. časť: Prvky spirituality práce
Pápež sa venuje otázke ľudskej práce z biblického aspektu. Na každejpráci sa podieľa celý človek telom i dušou. Aj Božie dielo stvorenia sav Biblii predstavuje vo forme práce. Ján Pavol II. vymenúva dvadsaťsedemdruhov ľudskej práce a povolaní,ktoré sa spomínajú v Starom a Novom zákone. Povinnosťou a právompracovať človek „nielenže pretvára veci a spoločnosť, ale aj zdokonaľujeseba samého“. Celkom nakoniec pápež dáva ešte jeden rozmer ľudskej práci, žekaždá práca je spojená s námahou. Starozákonné v pote tváre spájas Novozákonným poslušným nesením kríža až na smrť. Každý kresťan jepovolaný svojím potom a námahou vo viere a láske participovať naKristovom diele vykúpenia ľudstva.
