Keď uvažujem nad dobrom a zlom väčšinou som paralyzovaná vedomím rozptylu. Nepokúšam sa ísť do minulosti v ktorej som nežila. Neviem čo je to holokaust z vlastnej skúsenosti. Mám pred očami genocídu v Rwande. A ako protipól si dám napríklad životnú cestu Jána Pavla II. Väčšina z nás sa považuje za obyčajných ľudí, ktorí si žijú svoje životy. Chodíme do práce. Vychovávame deti. Málokto z nás vymyslí liek na AIDS. Málokto z nás rozpúta svetovú vojnu. Miliontina percenta z ľudského spoločenstva vykoná jedno či druhé. Dôsledky jedného i druhého presahujú našu schopnosť predstaviť si to čo spôsobia. Liek na AIDS... čo všetko by sa zmenilo. Svetová vojna,... čo všetko by sa zmenilo... A na začiatku je len zopár ľudí... Iste príprava je v obidvoch prípadoch veľmi náročná. Nie je ľahké vymyslieť liek na AIDS. Nie je ľahké rozpútať svätovú vojnu. Fakt je, že aj jedno aj druhé je možné. A dôsledky sú reálne. Ovplyvňujú životy miliónov. Kde tkvie podstata? Vždy prichádzam na odpoveď v našej slobode, ktorá spolupracuje s Bohom alebo s diablom. Nie nebudem Boha nazývať Dobrom a diabla Zlom. Sú to bytosti, osoby. Boh je všemohúci a diabol je už porazený, no podľa Novozákonného textu z prvého listu apoštola Petra "...obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral." A tak bolo možné aby sme tu mali Saddáma, Rwandu... Ako bojovať proti násiliu. Mne sa osvedčilo hľadieť na Krista ukrižovaného. Tak ako o ňom píše prorok Izaiáš "... Nemá podobyani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým sizakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme hopokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňomje trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na nehouvalil neprávosť nás všetkých. Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho nazabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa). Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý zkrajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobilnásilie, ani podvod nemal v ústach.Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením... Ak dá svoj život na obetu zahriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojouvedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy. Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svojudušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých aprihováral sa za zločincov." Dajme si pozor aby Saddám, ten Zločinec nezačal vyzerať v naších očiach ako mučeník. Lebo celkom iste sa o to ten kto hľadá koho by zožral o to bude snažiť. Nech už bude jeho koniec akýkoľvek je to Vrah. Súd nad jeho dušou prenechajme Bohu, ale jeho skutky musíme súdiť my, lebo sa to týka nás ľudí.
