Odpadky (fajne zažraté) treba spáliť... ospravedlňujem sa zeleným za vzniknuté škodliviny... vypáliť bradavicu... nič príjemné... Bradavicu vypálime dusíkom... Odpadky dosť nevhodne spaľujeme v spaľovni... dalo by sa aj inak... každý vie, že najlepšie je neprodukovať odpad... ale to je utópia, však?... keď vyprodukujeme mali by sme triediť... zistíme, že mnohé sa dá ešte použiť... z toľkých nepotrebných vecí sa dajú urobiť potrebné ak im vymyslíme na čo by mohli slúžiť... rozmýšľam či sa to nedá aj z hriechom... ako vhodne využiť hriech...? napríklad na čo by sa hodila taká závisť?... funguje to asi trochu inak ako v materiálnom svete... iba ak by ten recyklačný proces v sebe obsahoval nejaký mutačný program schopný negácie vstupných látok, vďaka ktorému by bola závisť zmenená na dobroprajnosť... nenávisť a egoizmus na milovanie... strach na odvahu... lakomstvo na darovanie... pýcha na pravdu... hnev na pokoj... nadžgávanie sa na stolovanie s druhými... chtíč na sebadarovanie... nedôvera na dieťa v náručí... lenivosť na inšpiráciu... čo by tak mohlo byť tým mutačným zariadením? :-)
Už len pár dní
a zapálim si...:-) Ale vážne. Končí to. Konečne. Postenie a pokánie sa zarezáva do duše ako nôž do živého mäsa... Sme my kresťania duchovní masochisti?