Počas prosieb mi robí problém povedať Prosíme ťa vyslyš nás ak sa prosba týka toho, aby všetci patrili do mojej cirkvi a poznali pravú vieru. Mám radosť, že sme sa vzdialili dobe, keď sme jedni v druhých videli dielo diabla. Iste v praktickej rovine sme len na začiatku. Toľkí stále hľadia na cudziu vieru s dešpektom. Časť mojich najbližších priateľov žiadnu cirkev nemusí. Vďaka nim na vlastnej koži zažívam, že láska je oveľa viac ako "pravá viera." Niekedy mám vsugerované výčitky svedomia, že ak neprosím za hore uvedenú vec, tak im neprajemzažiť to šťastie, ktoré mňa oblažuje. Následne odmietam túto manipulatívnuvýčitku a neprosím za to, aby sa ako márnotratní synovia vrátili do košiara.Nedokážem to nie pre to, že im to neprajem, ale pre to, že si to možnooni neprajú. Boh nikdy nikomu neberie slobodu. Chcem ho vtomto vždy nasledovať. Občas mi niekto z môjho stáda povie, že mám vymeniť priateľov, dať si pokoj s budhistami, báhaistami, newageakmi, animistami... Len sa usmejem a spokojne odpoviem, že si dám radšej pokoj s fanatikmi a bláznami, čo si nevidia ďalej od špičky nosa. Lebo milujem múdrych a pokorných ľudí (nech je ich náboženstvo akékoľvek), ktorí v námahe dorábajú každodenný chlieb a popritom v prostote a čistote srdca stretávajú Boha v pravde svojho svedomia v poznaní, ktoré k ním preniká a oni sa mu odovzdávajú. Verím v absolútnu pravdu, ktorá má moc nás vlastniť. V tú pravdu, s ktorou nech patríme kamkoľvek vždy harmonizujeme ak vydávame čisté tóny. Obľubujem spoločnosť milujúcich hľadačov pravdy. Vždy ochotných zmeniť falošný postoj. Prorokov. Som kresťanka lebo dokonalé súznenie nachádzam v Ježišovi. Ježiš prichádza ku mne len cez ľudí, ktorí ma milujú. Ich láska im nedovoľuje ma nerešpektovať. Je hlbokou túžbou môjho srdca k nim vždy patriť.
