Táto sirota bývala u vzdialenej príbuznej, od ktorej veľa lásky nedostala. V detstve prekonala zápal mozgu a školu ako-tak skončila. Ale, keďže nemohla robiť ťažkú prácu, našli jej miesto upratovačky vo veľkom podniku. Jeden z vedúcich pracovníkov naliehal, aby jeho kanceláriu upratovala až poslednú, že má veľa práce. Raz, keď už zamestnanci odišli z práce, zneužil ju. Keď neskôr videl, že jeho čin má následky, nútil ju, aby si dieťa dala vziať, že jej dá peniaze. Potom ju plašil, že ju dá zavrieť do väzenia, ak to naňho prezradí a že on má takú moc, že ju nikdy na slobodu nepustia. Ak by ho prezradila, aj tak by to vraj nikto neveril. U príbuznej tiež mala výstupy každý deň. Nútila ju prezradiť, kto je otcom, vraj aby ho mohli žalovať.
Opustená, osamotená, nešťastná jedného dňa odišla. Sama nevedela, kam pôjde. A tak išla z mesta do mesta. Vlakom i peši. Väčšinou nocovala iba v prírode. Jedného dňa ju našli v senníku celkom vysilenú a v horúčke. O pár dní sa jej v nemocnici narodil chlapec. Keďže mala len jednu príbuznú, doviezli ju aj s chlapcom k nej. Nemala sa u nej dobre. Keď bol chlapec väčší, odišla od nej, až si konečne našla ubytovanie v starom autobuse. Nik ju odtiaľ nevyháňal.
Jej syn sa hrával s ostatnými deťmi futbal. Bol obľúbený medzi nimi, lebo mu to išlo veľmi dobre. Lenže kamaráti si všimli, že chodí skromne oblečený a že mu z ošúchanej tenisky trčí palec, ktorý si zranil. Pozvali ho aj k nim domov a ich mama čoskoro zistila, v akej chudobe chlapec žije. Vyhľadala jeho mamu, pomohla rodine prenajať malý bytík a zariadiť z vyradeného kancelárskeho nábytku. Našla jej prácu upratovačky v jej podniku. A tak sa rodinke začalo žiť o čosi ľahšie...
Chlapec sa dobre učil, až prišiel čas maturity. Práve keď zložil skúšku dospelosti, prišiel za ním jeden elegantný pán. Bol to vraj jeho otec. Podával mu vkladnú knižku, že on viac detí nemá a že v tej knižke je dosť peňazí na ďalšie štúdiá aj na byt. Chlapec sa celý roztriasol a hanbil sa za otca viac, ako keď mu trčal ten palec z topánky. Takto mu odpovedal: „Ak ste môj otec, mali ste nám pomôcť vtedy, keď sme skoro zahynuli od hladu a biedy. Dnes už nepotrebujeme vašu pomoc. Cudzí ľudia sa nad nami zmilovali. Ja nechcem vaše peniaze.“ A odišiel.
Chlapec napokon vyštudoval aj vysokú školu, ale mama sa už nedožila jeho promócii. Oženil sa a založil si rodinu, stal sa otcom hodným svojho mena.
