„Do Bratislavy? Tam som ešte nikdy nebol!" hovoril s nadšením môj 9-ročný syn.
„ A čo tam bude?" Hm... aj skákací hrad... to bude super!"
"Aj ja chcem skákací hlad!" pripojila sa aj malá...
Ani jemu, ani Vierke nevadilo, že musia vstávať o piatej ráno a cestovať tri hodiny vlakom... Veď uvidia Bratislavu... A takto si ju obzerali.
Ešte spoločná sv. omša v Dóme sv. Martina
Odtiaľ sme hľadali podľa mapky "miesto činu" - námestie SNP.
Korzo sa hemžilo zahraničnými turistami. Deti sa nestačili čudovať, koľko rečí počujú...
A potom šup popod Michalskú bránu smerom k námestiu, odkiaľ sa už ozývala hudba.
"Aha, mami, aká pomaľovaná električka!"
Veľkoplošná obrazovka, aby všetci videli, čo sa deje na javisku...
„Hlavný" bod programu - skákací hrad
... a zlaňovanie si predsa tiež musia vyskúšať ...
A fontána? Tá tam bola „perfektne zakomponovaná". Nejeden balónik odplával... Každú chvíľu som čakala, ktorý nezbedník pôjde za ním... Ale rodičia boli v pohotovosti, tak ostali všetky deti skoro suché...
Zabudla som si však odfotiť tých mladých dobrovoľníkov, ktorí tam vytrvalo a obetavo štyri hodiny pracovali s deťmi... Taký pekný prístup k deťom sa len tak nevidí... A keď si uvedomím, že oni si tiež raz založia rodiny a budú mať deti, vyvoláva to vo mne nádej...
