Za každé dieťa napíšem jednu historku: Príbeh prvý – Sestrička
Mala som už prvé dieťa a čakala druhé. Syna som sa snažila pripraviť na príchod súrodenca, tak som mu vysvetľovala ako to bude, keď už nebude sám a bude sa mať s kým hrať. Keď sa bábo narodilo a spalo vo svojej postieľke, syn potajomky chodil ku nej a ja som hútala, čo tam asi robí. Otvorila som dvere na izbe a pozerám – postieľka plná autíčok a iných hračiek. On tak veľmi chcel, aby sa s ním hrala... Príbeh druhý – Obrus
Raz som našla dieru na obruse urobenú nožničkami. Keď som vypátrala vinníka, spýtala som sa jej: „Prečo si postrihala ten obrus?“ „Keď bol slabý.“ Príbeh tretí – Čokoládka
Syn bol ešte maličký, keď sme boli na nákupe, pýtal si čokoládu. Vysvetlila som mu, že dnes nie. Zdalo sa, že to chápe, lebo ju položil späť. Keď som nákup zaplatila, usmial sa na mňa a ukázal, čo drží v ruke. Bola to tá zakázaná čokoládka. On si ju potajomky vzal. Chcela som ju ísť vrátiť, ale ona sa v jeho malej rúčke roztopila, asi od toho ako ju stískal, tak som ju radšej zaplatila. Jemu som ešte dlho vysvetľovala, že sa to nerobí... Príbeh štvrtý – Tričko
Moja malá dcérka sa rada parádila. Chcela si obliecť tričko, ktoré objavila niekde v skrini a veľmi sa jej páčilo. Ja som sa jej snažila vysvetliť, že teraz má toto a keď si ho zašpiní, dám jej druhé. Aké bolo moje prekvapenie, keď o chvíľu prišla s počmáraným tričkom a hovorí: „Mami, už ho mám špinavé, dáš mi druhé?“ Príbeh piaty – Hviezdičky
Jednotku s hviezdičkou som vždy pokladala za niečo výnimočné – aspoň za našich čias to tak bolo. Zrejme to ešte tak bude, keď na to prišiel aj môj malý školák. Pripravil mi jedno prekvapenie, keď ku všetkým jednotkám v žiackej pripísal hviezdičky. O tom, že to nie je sen ma presvedčila poznámka nasledujúci deň v znení: „Do žiackej knižky som napísal *“ Príbeh šiesty – Spiaca mama
Bola som cez deň dosť unavená a potrebovala som si na chvíľu oddýchnuť a zavrieť oči. Malá sa motala okolo mňa a trápila ma všelijakými otázkami. Povedala: „Mami, toto pichá?“ „Ja neviem, čo je to?“ „No to také...“ „Ukáž to sem, daj to bližšie...“ Mne sa však ani náhodou nechceli otvoriť oči, tak som len siahla rukou a chytila tú vec a vykríkla: „AAAU“ Otvorila som oči, vyskočila z postele a pozrela, čo to je. Bol to kaktus.
