Sme taká neštandardná viacdetná rodina. Ja, manžel, dvaja vysokoškoláci, dvaja stredoškoláci a dvaja drobci.
A teraz vám dovolím nahliadnuť do súkromia našej rodiny v čase vianočnom.
Prípravy:
Je to niečo ako rituál – všetci pomáhajú... Dokonca aj tá najmladšia si pýta „lobotu“. Z nezbedných tínedžerov sa stávajú vzorné deti. Dokonca im nemusím ani hovoriť, čo treba robiť. Z kuchyne ma dokonca vyháňajú, lebo chcú piecť sami. Až do chvíle, kým nezistia, že potrebujú poradiť...
Na zdobení stromčeka sa tiež podieľajú všetky deti. Najstarší preberá technické záležitosti a ostatní sú „zdobiči“. Raz-dva je to hotové. Ja pomaly nemám čo robiť! J No, vlastne treba ešte navariť a pripraviť zemiakový šalát... ale aj s tým mi pomôžu...
Štedrú večeru pripravuje už tradične pán Domáci. Do toho sa mu radšej nepletiem. Veď on to vie najlepšie. Spomínam si na Vianoce, keď ho operovali na slepák a mne sa nepodarili ani tie rezne. Ešte, že ho máme!
Takže z tohto vychádzam ako tá najneužitočnejšia. Ale je to naozaj tak? Z čoho som potom taká unavená? Žeby z ničnerobenia?
Deň „D“
Spoločná večera, spoločná modlitba – ešte pár fotiek na zvečnenie tejto chvíle. A prichádzajú na rad darčeky: Jééj! Híkajú pre istotu všetci, keď vojdeme do izby. Najmladší rozdávajú... Rozbaľujeme jeden po druhom od najmenšieho po najväčšieho, aby nám nič neuniklo – kto čo dostal a ako sa zatvári pri tom jeho darčeku. Darčekov je neúrekom – hlavne takých maličkých – pretože obdarúva každý každého (až na drobcov). A nakoniec treba tie darčeky vyskúšať!
Nastáva módna prehliadka obliekacích darčekov, montovanie technických darčekov, upratovanie obalov z darčekov... A napokon zistíme, že sa vlastne všetci hráme... Je u nás tak veselo, že nepotrebujeme ani telku, ani rádio, ani počítač (ten mimochodom bol dnes vypnutý celý deň)
A ja beriem do ruky kameru, aby som túto neopakovateľnú chvíľu zachytila, aby som mala na čo spomínať, keď už nebudeme v plnom počte.
Tak a teraz vy – nepriatelia Vianoc – môžete nadávať ďalej na Vianoce!
Pravdepodobne to nezmení ani tento môj článok.
Ale jedno viem iste: Ten príjemný pocit, ktorý mi zostal po Vianociach mi nikto nevezme!
