So svojím problémom sa zverila švagrinej. Chápala, že žene,ktorá je babičkou, akosi nepristane, aby mala dieťatko. Napokon jej povedala: „Niesi prvá ani posledná, čo v pokročilom veku privedú na svet dieťa. Prestaňsa trápiť a neboj sa! To dieťa vychováš, veď sily máš dosť a zdravá sitiež.
Tento rozhovor si nechtiac vypočula aj najmladšia dcéra a začalasa tešiť na bábätko. Mamino zmenené správanie si všimol aj syn a spýtal sasestry, čo je vo veci. A tak sa to dozvedel aj on.
Keď matka chystala deťom večeru a stále bola smutná a podráždená,syn jej takto hovorí: „Mama, ja viem prečo si taká nervózna...“ Ona na to: „Čo vieš?“ „To, že keď si násvychovala troch, vychováš aj to štvrté. A už sa netráp, škodíš sebe ajtomu malému...“ Pani Mária sa rozplakala: „Ďakujem ti, syn môj, že to takberieš. Myslela som si, že sa budeš hnevať na mňa i na otca.“
Mama bola už dvojnásobnou babičkou, keď priviedla na svetdcérku. Bola veľmi dobrá a robila rodičom radosť. Staršie deti čoskoro z domuodišli a ona bola rodičom útechou v starobe.Obaja s manželom boli nesmierne vďační Bohu za tento dar, ktorý pred rokmiprijali.
