O tejto dôležitosti píše Dale Carnegie (Ako získať priateľov a pôsobiť na ľudí). Odráža sa od tvrdenia veľkého amerického filozofa Johna Deweya, ktorý túžbu po dôležitosti pokladá za najsilnejší pud. Keby vraj naši predkovia nepociťovali takú pálčivú túžbu po dôležitosti, civilizácia by zanikla. Bez nej by sme žili ako v praveku.
Vynára sa mi ešte jeden obraz. Je z filmu o sv. Františkovi Asiskom, ktorý sa stal dobrovoľne chudobný, aby pomáhal ešte biednejším. S ich pomocou staval kostol, kameň po kameni. Všetkým rozdelil prácu, ktorú robili so zanietením. Dojalo ma, keď ukázali jednu ženu, ktorá nemala ruky ani nohy. Sedela v bezpečnom kútiku, z kterého mala výhľad na stavbu. Sv. František sa pozrel na ňu spýtavým pohľadom, či kamene ukladá správne. Keď prikývla, pokračoval ďalej. Takto sa stala naoko nepotrebná bytost dôležitá. Znamenalo to pre ňu zrejme veľa, lebo sa usmievala.
A Dale Carnegie hovorí: „Dosiaľ som nepoznal človeka, ktorý by nepracoval lepšie a usilovnejšie, keby sa mu namiesto kritiky dostávalo uznania."
Ja by som to nazvala pozitívnou motiváciou. Veď o tom hovorí aj známe príslovie: Na lyžičku medu nalákaš viac včiel, než na sud octu.
A nemožno si to zamieňať s pochlebovaním, lebo medzitým je rozdiel. Chválený by čoskoro zistil, že to nie je úprimné, a teda ani účinné...
Myslím, že toto pozná každý rodič, ktorý sa snaží dieťa k niečomu motivovať. Pozitívna motivácia urobí viac ako negatívna.
Keď som sa naposledy zhovárala s triednou učitelkou o problémoch so synom, bola som milo prekvapená jej prístupom. Bol totiž prítomný aj on. Učiteľka ho hladila po vlasoch a hovorila mu, čo treba urobiť lepšie.... Aj jeho to zaskočilo, lebo za prehrešky čakal sprchu výčitek... Ona ho však posadila do prvej lavice vedľa svojho najlepšieho kamaráta a povedala, že pokial bude dodržiavať dohodnuté pravidlá, môžu byť spolu. Takmer som nechápala, aký to malo účinok. On sa naozaj snažil! Zlepšenie nastalo okamžite...
A ešte jedna otázka? Prečo je v človeku tak hlboko zakorenená túžba milovať a byť milovaný? Nie je to vlastne túžba byť pre niekoho dôležitý?
Na záver už len jeden výrok: „Každý, koho stretnem, je v niečom lepší než ja. Preto sa mám od každého čo učiť." (Emerson)
