Musel sľúbiť otcovi, že počká 40 dní. Dostal poštou denník (volal sa Výzva lásky), v ktorom mal na každý deň nejakú úlohu, prípadne radu. Bolo to pre neho ťažké, lebo bol prchký a pre všetko sa nahneval. Najprv sa snažil len z povinnosti, ale výsledok žiaden. Keď prišiel do polovice, chcel to vzdať. Otec mu však povedal, že sa musí do toho vložiť - chcieť to naozaj! Začal to robiť s láskou a vytrvalo, i keď výsledky nevidel...
Čo vlastne robil? Tu je niekoľko rád:
- Dnes nepovedz nič negatívne svojej žene
- Počúvaj rýchlo, hovor pomaly (hnevaj sa pomaly)
- Buď odhodlaný dokázať, že na ňu myslíš (urob nečakané gesto)
- Kúp jej niečo (Do čoho dávame svoj čas, námahu a peniaze, to si viac vážime)
- Opýtaj sa jej, či niečo nepotrebuje
- Študuj ju - čo má a čo nemá rada
- Zbav sa parazitov (závislostí), ktoré manželstvo ničia
- Povedz jej, že ju miluješ -nie preto, že si to zaslúži , ale preto že to chceš
- Láska nezávisí od toho, čo cítime, ale pre čo sa rozhodneme
Kedy nastal zvrat, na ktorý divák tak dlho čakal? Až na 43. deň... On sa totiž rozhodol v tom pokračovať, pretože ju miloval... Keď ochorela, postaral sa o ňu a ona sa pýtala, prečo to robí. Či to súvisí s tým denníkom, ktorý práve našla... Začala to chápať, ale ozajstný zvrat nastal až neskôr, keď zistila, že zdravotné vybavenie pre jej mamu nezaplatil jej nápadník, ale manžel. Pochopila, ako ju ľúbi.
Koniec je dojímavý, až rozprávkový, lebo sa znova vezmú... Takže ženy, pripravte si vreckovky!
Partnerské vzťahy rieši aj Michael Ryan v knižke ...aby pohár nepretiekol. Hovorí: „Druhým môžeme ublížiť bez toho, aby sme to chceli, a tiež bez toho, aby sme si to všimli." Sú to známe maličkosti a nedorozumenia, ktoré vznikajú medzi partnermi a dokážu pokaziť vzťah.
Príbeh z môjho života:
Sobota. Ja pripravujem obed a chystám sa piecť bábovku. Manžel sa práve najedol a upratuje kuchyňu. A keďže popritom ešte aj vychovávam, odbehujem... Mám pripravenú misku a vymastenú bábovkovú formu položím na kredenc, aby mi neprekážala. Keď pripravím cesto, otočím sa a...
„Veď som ju tu pred chvíľou položila, kde je?"
Pozriem do drezu a mnou namáhavo vymastená a múkou vysypaná forma je povrch napustená vodou.
„Nie, to si čo urobil!? Nevidíš, že robím bábovku? Mohol si sa aspoň opýtať, či ju nepotrebujem alebo..."
Nasledovalo obviňovanie a hádka...
Michael Ryan (citujem):
Pre žiaden zdravý vzťah nie je dobré skrývať sa za svoje dobré úmysly, a tvrdiť, že problém, ktorý ten druhý reálne pociťuje, neexistuje.
Vždy, keď vás niekto obviní, že robíte niečo zlé a vaše svedomie vám hovorí, že ste nevinný, že ste naozaj nemali žiaden zlý úmysel, potom bude vaša okamžitá reakcia určite taká, že sa odvoláte na svoj dobrý úmysel a predpokladáte, že tým sa vec vyriešila. Musíme si však byť vedomí toho, že naše slová a skutky, aj naše dobré skutky, si môžu druhí vysvetliť inak, ako sme to zamýšľali.
Ak teda váš partner cíti bolesť, ide tu o objektívnu situáciu, ktorú treba riešiť ako prvú. Na chvíľu musíme zabudnúť a nerozmýšľať o tom, ako táto situácia vznikla, a že vy ste obvinený z toho, že ste ju spôsobili. Ak bude naša obrana našou prvou reakciou, potom nedáme šancu komunikácii.
Ak vám niekto omylom stúpi na nohu a vás to bolí, nepomôže vám, keď vám poviem, že som to neurobil naschvál.
Nemali by sme to teda brať príliš osobne, ale konečne začať poriadne počúvať.
