Mladí ľudia sa išli zabaviť k jazeru. Sedeli na brehu a veselo sa rozprávali, možno aj niečo vypili... Dvaja z nich - on a ona - si išli zaplávať smerom ku ostrovčeku, čo bol uprostred jazera. Vlastne nebolo zrejmé, či plávali „ku" alebo „od" ostrova. V každom prípade - boli asi 50 m od brehu (teda od spomínaného ostrova), keď sa začali správať akosi čudne. Špliechali rukami a... Dievča začalo kričať. Ľudia na brehu nechápali a nereagovali. „Pomóóc!" kričala vytrvalo ďalej... Konečne to niekomu „doplo", že sa niečo deje. Vzali čln a plávali k nim. Celé toto divadlo trvalo asi 7 min. V bežnom živote zanedbateľných, pre topiaceho sa - rozhodujúcich...
Ľudia , ktorí sa opaľovali na okraji jazera, s napätím sledovali, ako to dopadne... Fú, vydýchli si všetci, keď mladíka našli a vytiahli ho z vody. Hneď začali s oživovaním už na loďke...
Ale kde sú záchranári? Prečo meškajú? Volal niekto 112? Prečo im to tak dlho trvá? Hm... Toto jazero nie je oficiálnym miestom na kúpanie... Príjazdová cesta nevedie celkom až k vode. Autá parkujúce povyše blokujú príjazd záchranných zložiek. Navyše sú tam ešte kolíky...
Prví prišli na miesto policajti, za nimi požiarnici, ale peši. Napokon dorazili aj dve sanitky.
Tak predsa sa to len podarilo, aspoň všetci dúfali, i keď kríky zastierali výhľad... Potom bolo počuť už len húkanie odchádzajúcej sanitky...
Ľudia sa pomaly rozchádzali... Kde tu bolo počuť nezodpovedané otázky: „Čo bude s tým chlapcom? Takí mladý... Prežije to?" Určite nejeden z nich sledoval večerné správy s napätím, či nepribudne v čiernej kronike ďalší prípad... Nepribudol... Našťastie.
Aj to sa stáva, možno niekto mávne rukou... Mňa však zaráža jedna vec: „Prečo muselo to dievča volať o pomoc celých 7 minút, kým sa niekto pohol?" Ľudia sú vystrašení, zmätení... akoby neverili, že je to možné, že je to skutočné... Alebo ako si to mám vysvetliť?
