Keď mi moja stará mama hovorila, že socializmus raz padne, neverila som jej. Ona vraj zažila viac politických systémov a aj tento raz skončí... Ja som sa narodila do socializmu a veru nič nenaznačovalo, že by sa malo niečo zmeniť...
A čo je to vlastne socializmus?
Iste na to je presná definícia... Ja však dnes chcem vychádzať z toho, čo do nás v škole v tom čase hustili. Viem, že toto nie je vyčerpávajúce, ale aspoň niekoľko bodov.
Učili nás, že socializmus
- Je ľudovo-demokratické zriadenie republiky
- Moc má v rukách robotnícka trieda na čele s KSČ
- Spoločné vlastníctvo spravuje štát
- Predstaviteľov vlády si volíme v slobodných voľbách
- V ústave máme zaručenú slobodu prejavu, náboženstva...
- Máme právo na prácu a bezplatné vzdelanie a zdravotnú starostlivosť
- Všetci sme rovnoprávni
Znie to priam úžasne. A stálym omieľaním týchto „socialistických právd" sme o tom aj sami seba presviedčali...
Pozrime sa na to bližšie (upozorňujem, že toto je môj súkromný názor)
1. Ľudovo-demokratické znamená, že si ho zvolili občania v demokratických voľbách. Myslí sa tu rok 1948, keď ľudia volili komunistov a umožnili im zneužiť svoju moc.
2. V čích rukách bola vlastne moc? Ja by som skôr povedala, že v rukách KSČ, ktorá sa skrývala za tzv. robotnícku triedu... Ale medzi robotníkmi bolo komunistov najmenej.
3. Spoločné vlastníctvo štátu tvorilo to, čo bolo násilne vzaté a znárodnené proti vôli ľudí. Vznikol takto stav, keď všetko bolo všetkých (alebo nikoho nič) a prečo by sme si nevzali z toho, čo je naše...
4. Slobodné voľby vyzerali tak, že voliť musel ísť každý, ak nechcel mať problémy. A keby bol napr. chorý, tak za ním prišli s urnou domov, aby bola 100 % účasť. Na kandidátke bolo napísané jedno meno a to stačilo vhodiť. Bola možnosť preškrtnúť to meno a napísať svojho kandidáta, ale to aj tak nemalo zmysel.
5. Sloboda prejavu - povedz niečo proti komunistom a väzenie máš isté (stačil aj vtip) no a náboženská sloboda - Môžete si ísť do kostola, keď chcete, ale nečakajte postup alebo vedúce funkcie či prácu v školstve. Že je to každého súkromná vec? Tak čo potom robia „tajní" v kostoloch (keby sa aspoň prežehnávať naučili aby boli menej nápadní) A čo tie nekonečné zoznamy podozrivých, čo sa previnili len tým, že sa chceli stretnúť aj mimo kostola? Domové prehliadky, vypočúvania, súdy a väzenie... Ako dôkaz stačila jedna jediná knižka, čo našli pri prehliadke, ktorá nebola vydaná u nás. (Boli povolené len Katolícke noviny, ktoré boli cenzurované, JKS a niekedy vydali par kusov Biblie, aby sa nepovedalo)
6. Bezplatné zdravotníctvo a školstvo. To sa zdalo byť ideálne, ale v podstate to, čo je zadarmo, to si človek neváži a plytvalo sa napr. s liekmi. A kto to vidí reálne, vie, že to takto donekonečna nemohlo fungovať, že niekde tie peniaze museli chýbať...
7. Právo na prácu - toto je jedna z dôležitých sociálnych istôt, za ktorou je mnohým ľuďom ľúto. Lenže kto vtedy žil vie, čo to znamenalo. Štikli ste si ráno a poobede a čo ste robili medzitým už nebolo také dôležité (česť výnimkám)... Podľa toho vyzerala aj naša ekonomika.
8. Rovnoprávnosť bola: všetci mali prácu a boli približne rovnako „bohatí" ako ostatní, takže si nemali čo závidieť. Takže sme boli spokojní, hoci sme len prežívali z výplaty do výplaty. A na tých hore už nik nedovidel...
Ale o tých banánoch a mandarínkach je to určite pravda. Ej, ako sme sa len tešili, keď sme sa v tom rade mohli zvrtnúť aj trikrát... A keď sme mali šťastie, dostali sme všetok úzkoprofilový tovar. Potom sme sa mohli radovať, že nám na Vianoce nič nechýba...
A tak ešte niektorí ľudia plačú dodnes za starými dobrými časmi. Čo tam po nejakej slobode, z tej by sa nenajedli...
