Aj ja si pamätám všetky podrobnosti jednotlivých pôrodov a nezáleží na čase, ktorý ma od toho delí... Na jednu vec ale vždy akosi zabudnem. Je ňou bolesť, ktorá sa mi v tej chvíli zdá neznesiteľná... a len čo prvýkrát uvidím toho drobčeka, radosť prekryje všetky trápenia...
Neuveríte mi, že keď sa ma sestrička opýtala pár sekúnd po druhom pôrode, či tam ešte chcem niekedy prísť (toto je čas a miesto, kde väčšina žien hovorí „NIKDY VIAC") odpovedala som: „Jasné!" Neviem, čo si o mne mysleli a je mi to jedno... Vždy som vedela, že chcem mať viac ako len dve deti...
Nebojte sa, nebudem hovoriť o každom pôrode, pretože by to bolo príliš dlhé a zbytočne by som len vystrašila budúce mamičky. A to predsa nechcem. Chcem iba poukázať, milé mamičky, na to, že dnes sa vám už rodí oveľa lepšie, lebo máte pár vymožeností, ktoré sme my staršie ešte nemali.
1. Účasť otca (alebo iného príbuzného) pri pôrode.
Nesmierne si vážim každého muža, ktorý sa na to podujme. Možno aj preto, že pri poslednom pôrode už taká možnosť bola, ale žiadneho muža (okrem lekára), som tam nevidela... Muži, nebuďte „baby" a stojte pri nás.
2. Máte dieťatko pri sebe
V prísnych socialistických i posocialistických podmienkach nám nosili dieťatko každé tri hodiny a museli sme ho nasilu budiť na kojenie. A do detskej izby bol ZAKAZ VSTUPU! Z tohto som bola často otrávená, cítila som sa, akoby mi uniesli dieťa... A keď som sa už tešila, že to zažijem aspoň pri tých posledných dvoch, povedali mi, že rooming-in je len pre prvorodičky, aby sa naučili starať o dieťa, že ja už mám len oddychovať...
3. Príbuzní môžu vidieť novorodenca
Každý sa vás pýta, ako maličké vyzerá, na koho sa podobá, ale vlastný otec ho môže vidieť až pri prepustení ženy z nemocnice... Kruté! Ale keď sa mi narodilo piate dieťa, prišiel manžel so všetkými deťmi a sestrička nám ho prišla ukázať... Na tento moment nikdy nezabudnem, ako ho všetci obdivovali a tešili sa z neho...
4. Vstup na detskú izbu a častejšie kojenie
Sestrička vám priniesla dieťa, kedykoľvek bolo hladné, čo bolo predtým takmer nemožné... Alebo som mohla hocikedy prísť za ním na izbu...
5. Možnosť výberu lekára (priplatíte si trochu)
Tak tohto som sa vždy bála: Koho dostanem k pôrodu. Pretože som tých lekárov už dobre poznala (výhoda rizikovej hospitalizácie). Ja som mala šťastie a v zdraví sme to prežili, ale počuť tie historky z pôrodníc... Tu by sa mohli inšpirovať autori horrorov.
6. Prístroj na určovanie intenzity kontrakcii
Ťažko sa vysvetľuje ako vám je... Prístroj to urobí za vás... Viete koľkým ženám sa predtým stalo, že im sestričky jednoducho neverili, že idú rodiť a že, takmer alebo naozaj, porodili inde ako bolo treba...
7. „Čakačka"
Predtým sme to volali „vzdycháreň". Je to izba, kde čakajú ženy na pôrod s menšími či väčšími bolesťami, kým sa to rozbehne a budú zrelé na „sálu". Niektoré čakačkou preletia, iné sú tam aj dva dni... Ani to nie je, čo bývalo... Teraz sa podobá takmer obývačke. Gauč, rádio... a ešte aj fitlopty a iné veci, ktoré pomáhajú „prežiť" bolesti.
8. Epidurálka
Vlastne som sa nikdy o ňu príliš nezaujímala, vždy som si to odtrpela. Ale čoraz častejšie sa táto možnosť ženám ponúka. Ale nechcite odo mňa názor na ňu, nemám s tým žiadnu skúsenosť.
9. Jednorázové plienky
No hej, teraz si musíme do pôrodnice všetko priniesť so sebou vrátane príbora, vtedy nám dali všetko erárne. Avšak jednorázové plienky sú omnoho pohodlnejšie.
Jedna vec, tiež veľmi dôležitá, sa však nedá stopercentne zaobstarať. Správanie personálu. Sestričky sú naozaj rôzne. Jedna si pri pôrode číta knižku a keď zavzdychám, povie mi: „Čo vzdycháte, veď je to len pôrod!" Ďalšia ma spozná a privíta ma vetou: „Zasa ste tu? Koľkokrát sem ešte chcete prísť..." Iná sa odo mňa nepohne a ešte sa aj opýta, či niečo nepotrebujem... A zasa iná si zavtipkuje: „Však to by ste už mohli odrodiť aj sama..." Ľudský prístup sa nedá kúpiť...
