Keď sme konečne po dlhom blúdení dorazili do Venezie, hľadali sme miesto na parkovanie a dobrosrdeční policajti nás nasmerovali na najdrahšie parkovisko (povedala by som že na svete). 24 euro za tri hodiny... Ten nápis sme nebrali vážne, ale keď sa náš tlmočník po zaparkovaní opýtal, že ako to počítajú... Nuž, už sme nemohli cúvnuť... Aj toalety mali primeranú cenu - „len" jedno euro.
Ale zasa parkovanie na 10. poschodí malo svoju výhodu, mali sme z neho prekrásny výhľad.
Na hlavnom kanáli premávali väčšie lode, pripomínalo mi to Dunaj.
Na každom kroku boli stánky so suvenírmi, teda hlavne masky...
Okrem pohľadníc, kúpila som si pamiatku, ktorá vyzerala takto nejak,
kým mi nespadla na zem a nerozbila sa...
Cieľ cesty: Námestie a bazilika sv. Marka. Po taliansky San Marco. Na prvý pohľad vyzerá ako byzantská sakrálna stavba , pretože na streche je 5 kupol. Na celej stavbe je množstvo architektonických detailov. Nečudo, veď od 11. storočia, keď ho postavili, neustále niečo vylepšovali, až do 15. Storočia. Je symbiózou románskeho, gotického a renesančného slohu.
Mňa zaujali najmä arkády a maľby na exteriéri kostola.
Typická vežička na námestí.
Námestie je obrovské a z druhej strany ho obmýva more.
Na toto námestie sa nedostanete autobusom iba úzkymi uličkami pomedzi typické domy a mostami ponad kanále. Samozrejme nechýbali ani gondoly. Gondolieri často postávali bez práce, lebo zato pýtali „nekresťanské peniaze" (sto eur)
Moja malá dcérka nechápala, prečo musíme toľko chodiť pomedzi uličky a prečo je to mesto zaplavené... Ale myslím, že každý z nás si odniesol nezabudnuteľný zážitok. Pretože: Vidieť Benátky... Aha, to bol Rím... Tak tam som ešte nebola... Možno nabudúce...
