Nevadí. Leštím a čistím všetko, čo mi povedia, veď ma zato platia. Napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorým sa stále niečo nepáči. Nič im nie je dobré. Ozaj - existuje dokonalý poriadok? Vždy sa dá nájsť nejaká chybička. Napríklad šmuha na podlahe, spadnutý lístok z kvetu, prach na vypínači, smietka za dverami, stopa po kvapkách na batérii... Normálny človek povie - detaily... Niekto iný sa domnieva, že sú to zásadné veci a hneď volá môjmu šéfovi...
A tak každú chvíľu môžem prísť o prácu.
Viete, čo ma na celej veci najviac zaráža? Ako môže niekto pripisovať dôležitosť takým hlúpostiam. To naozaj niektorí ľudia nemajú vážnejšie problémy? Majú sa už tak dobre, že si tie problémy musia vymýšľať? Viete kam by som takéhoto človeka poslala? (Len žiadne nadávky) DO BANE!!!
Nech vymenia pohodlnú, klímou vybavenú kanceláriu za 40-stupňovú horúčavu 300 m pod zemou, kde dýchate uhoľný prach a máte tvár čiernu ako uhoľ, že vám svietia len oči. Žiadne pohodlné kreslo, automat na kávu, ani čerstvý vzduch alebo denné svetlo.
Priala by som tým nafúkaným rozmaznaným snobom zažiť pocit bezmocnosti, keď vás od sveta oddelí niekoľko ton hliny a dva dni nevidíte nič, počujete len vzdialené vzdychanie kamaráta, máte sucho v ústach a krvácajúce rany dolámané rebrá alebo vybité zuby. Keď vás prídu vytiahnuť, už o tom neviete...
Nech skúsia ošetrovať ťažko zranených kamarátov, vynášať ich na pleciach alebo vidieť ich umierať s pocitom bezmocnosti. Sú medzi nimi hrdinovia, ktorí riskujú svoj život, aby zachránili svojho druha.
Každý deň fárajú do bane, aby uživili svoje rodiny. A nikdy s istotou nevedia, či sa vrátia domov k svojim drahým...
Nedávno som stretla uplakanú mladú rómsku ženu. Vyžalovala sa mi, že jej chcú vziať deti, lebo nemá kde bývať. Nemá nikoho, kto by jej pomohol... Ani ja som jej nevedela pomôcť, hoci som cítila obrovský súcit...
V porovnaní s ňou sa aj ten môj problém zmenšuje. Mám kde bývať, mám čo jesť a deti sú pri mne. A ak stratím prácu, môžem si nájsť inú, možno aj lepšiu. Kde nebude niekto za mnou kontrolovať, či som náhodou na niečo „zásadné" nezabudla.
