Poznáte to? Akonáhle deti siahajú na prach dospelosti, myslia si, že zjedli všetku múdrosť sveta a ešte aj mňa chcú meniť a vychovávať. Moje skúsenosti sú im šumafuk. Oni majú všetko naštudované lepšie a na všetko svoj vlastný názor, ktorý prezentujú ako objav storočia, hoci to poznali už starí Egypťania... A niekedy sú tie ich názory akoby stiahnuté z netu alebo opakované z médií dovtedy, kým im sami neuveria
Mladí majú neuveriteľný talent ešte na jednu vec: všetko kritizovať. Ešte len otvorím ústa a už viem, že čokoľvek poviem, bude použité proti mne!A tak to u nás doma občas vyzerá aj takto:
Keď sa napríklad snažím na počítači niečo naučiť, dozviem sa, aká som hrozná, keď sa neviem naučiť také jednoduché veci...
Keď chcem zhodnotiť ich oblečenie a vkus, počujem: „Áále mami, ty tomu nerozumieš..."
Keď skúšajú svoje kuchárske umenie, radšej ma z kuchyne vyženú, aby som im neprekážala...
Naposledy ma „zabili" ako muchu v lete výrokom: „Mami, kde žiješ!" Vtedy som si pripadala ako totálny idiot!
A tak teraz neviem... Spadla som z inej planéty, naozaj nič neviem, osprostievam alebo sa stávam znova dieťaťom?
No, myslím, že to nebude taká tragédia, lebo minule mi povedali, že to som ešte nepočula ich spolužiakov. Tí kritizujú naozaj všetko! Takže môžem byť vlastne rada, že mám také dobré deti! Hm, ja viem, veď som ich predsa sama vychovala!
Apropo výchova. Stačí ich napomenúť a už to mám „na tanieri" - že za všetko môžem ja, lebo som ich to nenaučila. Tak toto je na depku! Ešteže viem, že to tak nemyslia. To sa len zabávajú na môj účet...
A keď prijmem tento druh hry, začneme sa zabávať spolu. Už nevidím „kritických pubertiakov", ale „zábavné dospelé deti", ktoré si tie svoje dospelácke starosti takto kompenzujú.
Naozaj sa mi dospeláci musíme vždy tváriť tak dôležito a vážne? Tento ich výchovný ťah sa im podaril! Zotrel vekové rozdiely a už sa len spolu rozprávame a smejeme... A ja znova zisťujem: Mať veľké deti je úžasné!
