Pani učiteľka, viete čo je pozitívna motivácia?

Vtedy som bola malá a videla som to možno trošku idealisticky, ale aj ako stredoškoláčka som pozorovala silu pozitívnej motivácie – hlavne na sebe. Jednotky a pochvaly ma hnali ďalej, päťky ma znechucovali. Pamätám sa, ako ma slovenčinárka nechala pred triedou čítať môj najsamlepší sloh – a nie raz. Mám syna – tretiaka. Spolu sa učíme násobilku i vybrané slová. Deň čo deň. Nie je taký chápavý ako jeho starší súrodenci, takže o to viac sa mu musím venovať. Potom sa tešíme z každého úspechu, ktorý nás posunie dopredu. Lenže napriek mojej snahe, stále nosí poznámky v Žiackej knižke. Zábavné čítanie, lepšie ako detektívka. Nazvala by som to Denník žalobaby alebo Žalobabník. Pretože pani učiteľka presne zaznamenáva všetko, čo si kedy dieťa zabudlo, čím sa dieťa zabávalo, kde malo byť a nebolo, čo nemalo robiť a robilo a tiež ako ho vychovávať. Rodičia by vedeli hovoriť o absurdnosti niektorých poznámok. Do kelu – čo ja s tým? Doma ho vychovávam, nemala by ho v škole ona? Verili by ste, že majú na jeden predmet asi desať zošitov? Vraj pre poriadok.   Pre môjho syna však chaos. A keď to nenapíše do toho správneho, vytrhne mu stranu a má dôvod na ďalšiu poznámku. Pre istotu si teraz nosí v taške radšej všetky zošity a knihy necháva v škole. Poviete si, každý učiteľ je nejaký. Až do chvíle, kým vám dieťa nedonesie päťku! Že vraj za zabudnutú úlohu. Ale toto nie, milá pani, to mi musíte vysvetliť! Vysvetlila. Vraj má právo oznámkovať úlohu...A keď sa chvíľu tešíte opäť dobrým známkam, zrazu opäť pätorka! Vraj nevedel násobilku štyrmi, ktorú som sa s ním ja osobne učila. Šľak aby to... Vyšetrovaním syna som zistila, že to bola bleskovka a kto nevedel výsledok ihneď, mal smolu. Anciáša – veď sa to len teraz naučili, to si vážne tá učiteľka myslí, že to budú hneď sypať z rukáva... Tentokrát som zakopala vojnovú sekeru skôr, akoby som ju vykopala. Nemalo to význam. Či nie sú výsledky žiakov aj výsledkom práce učiteľa? Alebo za to fakt môžem ja? Každé ráno syna nasilu ťahám z postele a presviedčam ho, že musí ísť do školy. Nechce. Neviete mi povedať, že prečo?