Vybrala som sa s mojou 5-ročnou dcérkou na prechádzku po sídlisku, kde bývam. Máme také malé námestíčko, kde nechodia autá, takže sa tam často zdržujú mamy s deťmi. Sú tam preliezky a dosť miesta na bicyklovanie. Zrazu som zbadala pred reštauráciou niečo zvláštne... z čoho som usúdila, že sa niečo deje, preto som podišla bližšie. Nemýlila som sa. Na zemi ležal v bezvedomí asi 50-ročný muž s rozťatou hlavou pozdĺž celého čela... na zemi krv... nepekný pohľad. Postáva pri ňom niekoľko ľudí, jeden z nich je naklonený nad ním a dáva mu pod hlavu akúsi bundu. Vyľakalo ma to trochu, ale videla som, že urobili, čo mohli... Ale prečo nezavolajú sanitku, preblesklo mi hlavou... Veď jeden muž má v ruke mobil...Nestihla som to ani domyslieť, už počujem húkať sanitku, ktorá sa približovala a keď sa dostala do tejto pešej zóny, nebezpečne kľučkovala pomedzi ľudí, aby tam bola čím skôr. Hlúčik zvedavcov sa zväčšoval, zrejme chceli vidieť záchranárov v akcii, ja napokon tiež.
Zo sanitky vystúpili tri ženy a jeden muž, vodič sanitky. Pribehli k pacientovi, skontrolovali jeho aktuálny stav. Žena v stredných rokoch, pravdepodobne lekárka, sa začala vypytovať okolo stojacich, čo sa vlastne stalo. Zdá sa, že muž prekonal epileptický záchvat, pri ktorom si škaredo zranil hlavu. Lekárka sa ďalej spytovala ľudí, či ho niekto pozná. Jeden muž (pravdepodobne kamarát z reštaurácie) poznal jeho krstné meno. Viac nevedel. Prehľadali ho, ale doklady ani mobil nenašli.
Pristúpila k nim akási žena, ktorá ho poznala (neviem, či ju niekto privolal alebo tam bola náhodou) a dávala im informácie o pacientovi. Žena však nevedela nič o jeho zdravotnom stave a prípadných alergiách. Tento čas vyšetrovania, iste potrebného, sa mi zdal pridlhý a muž stále ležal na asfalte. Napokon sa konečne prebral, ale bol dezorientovaný. Keď ho chceli položiť na vozík, začal sa vzpierať. Lekárka poprosila o pomoc okolostojacich chlapov, aby im pomohli naložiť ho do sanitky. Napokon sa to podarilo a záchranári ešte povedali tej žene, že ho odvážajú na chirurgiu.
Zvedavci sa rozišli, lebo divadlo sa skončilo. Ja som o tom ešte chvíľu rozmýšľala... A hoci nie som zdravotník, dovolím si hodnotiť túto záchrannú akciu ako občan.
Pozitíva:
1.Poskytnutie prvej pomoci cudzími ľuďmi .
2.Rýchly príchod záchranky.
3.Profesionálny prístup lekárky, nedbajúc na zvedavcov.
4.Spolupráca občanov pri informovaní záchranárov.
Negatíva:
1.Pacient nemal pri sebe doklady totožnosti, ani poistenecký preukaz ani mobil.
2.Nechali pacienta pridlho ležať na zemi.
3.Tím záchranárov tvorili väčšinou ženy, ktoré nevládali naložiť pacienta..
