Musím povedať na začiatku, že som počúvla radu niektorých z vás a učila som sa so synom ešte intenzívnejšie, aby sme všetkým dokázali, že nato má! Nejaké výsledky sa už dostavili, na niečom ešte musíme popracovať. Ale problém častých poznámok irituje aj iných rodičov, preto to mimoriadne rodičko.
Najprv si pani učiteľka vypočula všetky výhrady rodičov a zapisovala si ich. Potom sa postavila a začala obhajovať. Časté poznámky vysvetlila tak, že tieto majú informovať rodičov, že niečo nie je v poriadku. Rodičia namietali, že majú aj iné deti na prvom stupni, ale pani učiteľky si vždy vedeli poradiť bez zbytočných „odkazov" pre rodičov.
Na ilustráciu - synova posledná poznámka bola zato, že si nepospájal v zošite rovnaké výsledky čiarou, tak ako mal zadaní domácej úlohy.
Návrh rodičov zapisovať nejaké dobré a zlé body neprešiel, ale dohodli sme sa, že keď sa vyskytne nejaký problém, vyhľadáme učiteľku a vyriešime si to hneď s ňou.
Škoda len, že tam neboli všetci rodičia, lebo sme sa ozvali len traja. Ostatní zbabelo mlčali, hoci viem, že aj ich tento problém trápi. Vyzeralo to tak, že tie naše deti sú asi najproblematickejšie... alebo rodičia - lebo máme stále nejaké výhrady! Chvíľami som sa cítila ako totálny idiot... lebo to adresovala nám, hoci to nebol len náš problém. Nevadí, pokiaľ sa to neminie účinku! To ukáže čas. Takže kašľať na ostatných rodičov. Najdôležitejší je predsa môj syn!
Vlastne niečo sa už za ten týždeň zlepšilo. Žiadna poznámka a dve jednotky za jeden deň. Z čoho? Z toho najťažšieho: z násobilky a z vybraných slov. Takže moja námaha predsa len nebola zbytočná!
Verím, že nastanú ďalšie pozitívne zmeny a nakoniec syn bude do školy chodiť rád.
